Francesco Micieli je švajčiarsky autor s albánsko-talianskymi koreňmi a jeho trilógia, ktorá vychádza pod názvom Viem len, že môj otec má veľké ruky, má silné autobiografické črty.
V prvej časti sa stretávame s chlapcom, ktorého rodičia odišli z Kalábrie na juhu Talianska do Švajčiarska. Dieťa má obmedzenú slovnú zásobu a svetonázor, preto sú jeho pozorovania úprimné a takmer metaforické. Predstavujú denníkové zápisky chlapca, ktorého istota sa rozpadla vo chvíli, keď sa jeho rodičia rozhodli pre emigráciu.
V druhej časti sa k slovu dostáva matka, ktorá pracuje v továrni na syr, a snaží sa zvyknúť si na novú domovinu a novú situáciu v starej domovine, kde sa necíti o nič menej cudzo ako vo Švajčiarsku. V záverečnej časti sa opäť dostáva k slovu chlapec z úvodu, ale teraz už ako dospelý muž, ktorý sa s otcom vracia na návštevu rodnej Kalábrie.
Román Francesca Micieliho je poetickým, univerzálnym záznamom hľadania domova naprieč kultúrami, krajinami a jazykmi.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu.
