Aňa Ostrihoňová predstavila memoáre čínskeho básnika.
Čínsky básnik Liao I-wu bol v osemdesiatych rokoch akýmsi beatnikom: rád pil, bil sa a vyhľadával dobrodružstvá na cestách po krajine, kde dlho do noci premýšľal spoločne s inými umelcami o živote. A veľmi ho iné nezaujímalo.
Na jar roku 1989 sa ešte stále vyhýbal politickým diskusiám, dokonca aj keď študenti začali vychádzať do ulíc, Liao tvrdil, že ho to nezaujíma. Ale keď sa z rozhlasu dopočul, že polícia krvavo potlačila študentské demonštrácie na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, ako aj inde v krajine, niečo sa v ňom zlomilo. V tú noc nahral na kazetu básne Protestujem a Masaker, neskôr nakrútil aj film, za ktorý ho čínska vláda poslala na štyri roky do väzenia, kde ho čakala brutalita, mučenie a hladovanie.
Kniha Pre jednu a sto piesní je záznamom o živote vo väzení, o hierarchii, brutálnych skutkoch, ale aj nečakanej láskavosti. Napriek tomuto utrpeniu však Liao nerezignuje a stále sa pozerá okolo a pozoruje, počúva príbehy iných, napríklad väzňa odsúdeného na trest smrti, ktorý si chce zapamätať všetky cesty vedúce cez Čínu, aby na nich mohol po smrti strašiť.
Napriek tomu, že je táto kniha dosť desivým svedectvom, napísal ju človek so zmyslom pre krásu jazyka a poetického obrazu.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu.
