Knihy talianskeho teoretického fyzika Carla Rovelliho sem nosím často. Nielen preto, že hovorí o zaujímavých veciach prístupne, ale najmä preto, že sám má rád literatúru a o fyzike rozpráva v básnických obrazoch.
Čo je vlastne biela diera? Čierna diera uprostred našej galaxie nám svoju existenciu oznámila už v roku 1933, keď rádiové antény zachytili jej signál v podobe pískania.
Pri pohľade zvonku sa čierna a biela diera správajú úplne rovnako: obe sú hmotou priťahovanou gravitáciou. Ale Carlo Rovelli nás vedie dovnútra za horizont čiernej diery, ktorá v istom momente kvantovým skokom prevráti čas a zmení sa na bielu a môžeme z nej vyjsť.
Názov článku z roku 1958, v ktorom David Finkelstein ukázal, čo sa deje na horizonte, bol Asymetria medzi minulosťou a budúcnosťou. Názov zdôrazňuje kľúčový poznatok: geometria vonkajšej strany čiernej diery sa v dôsledku inverzie času nemení, ale táto symetria je na horizonte porušená. Preto je presne ten istý vonkajšok kompatibilný s čiernou aj bielou dierou, hoci ich horizonty sú opačné.
Ale ako sa dá obrátiť čas? Ako z rozbitých pohárov spravíte opäť celé? Carlo Rovelli na tieto otázky odpovedá v poslednej časti knihy, kde sa dostávame aj k temnej hmote.
„Časť tejto temnej hmoty by možno mohli tvoriť miliardy a miliardy drobných, nenápadných bielych dier, ktoré prevracajú naruby čas čiernych dier, hoci nie priveľmi, a ľahučko sa vznášajú vesmírom ako vážky...“
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a
knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v
utorok po 9:30. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní
tu
.
