Rok 2016 praje naozaj výnimočným spôsobom tvrdej hudbe. Tridsiatka najlepších hard´n´heavy nahrávok sa vyberala vskutku náročne, o to viac poteší, že si v nej našli svoje miesto aj domáce kapely – či už slovenské, alebo české.
Do konca roka zostáva ešte veľa času a v edičných plánoch sú avizované viaceré horúce želiezka v ohni, ale už prvý polrok bol v najhlučnejšej hudbe neuveriteľne plodný a zaujímavý.
30. Rob Zombie – The Electric Warlock Acid Witch Satanic Orgy Celebration Dispenser (Universal Music)
Stálica industriálneho monster rocku veľmi príjemne prekvapila. Už minuloročné vystúpenie na festivale Nova Rock dávalo tušiť, že Mr. Zombie je vo skvelej forme, svojou novinkou to len potvrdil. Textové obskúrnosti béčkových hororov, muzika vzdávajúca hold temným deväťdesiatym rokom minulého storočia a najmä hitovky, ktoré pobavia. Parádna jazda.
29. Master`s Hammer – Formulae (Samovydanie)
Obrovské plusové body za famózne texty. Album, ktorý potrebujete počúvať stále dokola, porozumieť každému slovu, zasadiť to šokujúcich kontextov a veľmi dobre sa baviť. India, cestovanie duší, transformácie, zakázané látky, oddych od bežnej reality. A aj hudobná zložka drží formu, palec hore za jednoduchú a funkčnú elektroniku pána Necrococka.
28. Cough – Still They Pray (Relapse Records)
Ak chcete počuť poriadny doom metal, siahnite po tejto skvostnej nahrávke. Produkoval bájny Jus Oborn od anglických velikánov Electric Wizard - Still They Pray je podladená ťažoba, ktorá trhá na kusy.
27. Psychic – Synesthesia (Samovydanie)
Dlhé čakanie sa oplatilo. Dvojica Matej Ferenčík a Milan Malík prišla s neuveriteľne pestrým a originálnym matrošom. Ak existuje niečo ako barový djent (v tom najlepšom slova zmysle), tak ho hrajú práve oni. Tvrdé gitary, melodický spev, ženské vokály, luxusný saxofón. Veľká pýcha domácej scény.
26. Hexvessel – When We Are Death (Century Media Records)
Khvost prežíva krásne psychedelicko-hipisácke obdobie. Nie je to taká radosť, ako pri prvom albume od Beastmilk. Je to radosť iná. Ale tiež veľká – skladby o smrti pre malých i veľkých.
25. Symbiosis – Inertia (Samovydanie)
To je ale krásny pocit, že môžeme aj pri tých najväčších zahraničných menách typu Periphery, Tesseract či Textures hodiť na stôl slovenskú kartu s nápisom Symbiosis a hrdo si headbangovať do rytmu. Fantastická, zvukovo úžasne ošetrená nahrávka plná strhujúcich nápadov. Veľmi sa teším na koncerty!
24. Conan – Revengeance (Napalm Records)
Jeden z veľkých ťahákov tohtoročného festivalu Brutal Assault. Liverpoolská trojica jaskynných mužov a ich sludge-stoner ťažoba obludných rozmerov. Prísna nahrávka na prekvapujúco agilnej rakúskej značke Napalm Records.
23. Kovadlina – Životy těch druhých (Damage Done Records)
Hanba je mŕtva, nech žije Kovadlina! Nezastaviteľný Banán a jeho banda s dospelejšou, prepracovanejšou a komplexnejšou podobou chytľavej hc-punkovej muziky. Teším sa na živé hranie v našom štúdiu už 11. júla!
22. 0N0 – Reconstruction And Synthesis (The House Of What You See)
Najväčšia slovenská temnota prichádza z Bratislavy! Mirko, Vladko a Vladko rúbu strašidelne pokrútené death, doom a black metaly zasadené do nočnej mory v opustenom industriálnom komplexe. Len pre znalcov a fajnšmekrov a len na špeciálne príležitosti.
21. Walls Of Jericho – No One Can Save You From Yourself (Napalm Records)
V tých najväčších horúčavách na minuloročnom Brutalčeku odpálili svoj energický koncertný set. Nemilosrdne, bez rešpektu, neskutočne nadupaným spôsobom. Candace je inšpiratívna frontwoman, v zákulisí veľmi milá a sympatická. Nový album sa detroitským športovcom podaril nad očakávanie dobre.
20. Graves At Sea – The Curse That Is (Relapse Records)
Na tento album som tuším ešte nečítal pozitívnu recenziu, vo všetkých veľkých magazínoch ich odpísali. Neprávom. Kultová americká formácia prináša nezvyčajný pohľad na sludge ako žáner. Blackmetalové nájazdy na tuhú bahennú hmotu, odkazy na vážnu hudbu, dlhé, ťahavé kompozície – veľmi inšpiratívne počúvanie.
19. Gorguts – Pleiades` Dust (Season Of Mist)
Kanadská legenda hrala nedávno po prvýkrát v bratislavskom Randale. Nechýbala ani táto nová skladba, ktorá tvorí celý album. Polhodinová smršť z inej dimenzie, death metal z inej planéty. Katarzný zážitok neslýchaných rozmerov.
18. Cobalt – Slow Forever (Profound Lore Records)
Ani turbulentné zmeny v zostave nezastavili kultové blackmetalové kombo v spanilej jazde svetom extrémnej muziky. Novinka si vyžaduje čas, dvojalbum rastie pred ušami do monštruóznej krásy, odkazy na starý blues a korene americkej hudby miestami vyrážajú dych. Keď progresívny black metal, tak napríklad aj takto.
17. Killswitch Engage – Incarnate (Roadrunner Records)
Metalcore žije! Kým budú vychádzať takéto albumy, nemusíme sa o kondíciu tohto žánru vôbec báť. Lídri NWOAHM prinášajú presne to, čo sa od nich čaká. Riffovačky, natlakované songy plné klenutých melódií a silných refrénov. Radosť počúvať.
16. Chthe`ilist – Le Dernier Crépuscule (Profound Lore Records)
Keď Martin Lukáč, košický bard extrémnej hudobnej žurnalistiky, ukáže prstom na deathmetalovú nahrávku, treba po nej siahnuť. V prípade tejto bandy kanadských zverov je to skutočne zásah do čiernoty najčiernejšej. Zhudobnelé zlo v tých najohavnejších, neopísateľných, najstarších podobách. Keby bol H. P. Lovecraft hudobník v súčasnosti, takto nejako by to znelo.
15. Haken – Affinity (Inside Out Music)
Londýnčania podávajú skvelé ľadové obklady po príšernom novom albume Dream Theater. Progresívny rock a metal naprieč desaťročiami. Fantasticky zahratý, luxusne zaranžovaný, stačí len nasávať všetkými zmyslami a kochať sa.
14. Kvelertak – Nattesferd (Roadrunner Records)
Pre webzin Metalopolis.net som napísal recenzie na všetky tri doterajšie albumy týchto nórskych sympaťákov. Pri každej stojí „najlepší rock´n´roll súčasnosti“, platí to aj pre tohtoročnú novinku energických soviarov. Black metalom okorenená rezká gitarová muzika mieri do veľkých hál, zvukovo priam až na štadióny. Veľké veci sa dejú na severe.
13. Cult Of Luna & Julie Christmas – Mariner (Indie Recordings)
Spolupráca švédskeho kultu a brooklynskej divožienky je jedno z najpríjemnejších prekvapení tohto roka. Dopadlo to presne podľa očakávania – ako inšpirujúce pokračovanie toho, čo započalo kedysi na neprekonateľnom opuse A Day Of Nights od projektu Battle Of Mice. A to je naozaj kompliment.
12. Borknagar – Winter Thrice (Century Media Records)
Keď hrali v Bratislave svoj vôbec prvý koncert na jar tohto roka, boli prekvapení z vrelého prijatia. Rovnako tak zo circle pitu, niečo také na ich koncertoch vraj nezvykne bývať. Nový album vikingských veteránov je pestré, radostné dielo plné krásnych melódií, silných nápadov a ešte silnejších vokálnych eskapád. Zvuky zimy, hlukové vlny severu.
11. Hatebreed – The Concrete Confessional (Nuclear Blast Records)
Môže Hatebreed niekedy sklamať? Na koncertoch v žiadnom prípade a ako sa ukazuje pri počúvaní ich nového albumu, ani v štúdiovej forme. Robotníci svetového hardcoru v plnej paráde. Rozskákali vypredanú viedenskú Arenu, roztočia to aj na vašej domácej aparatúre. Jeden z koncertov roka a jedna z najsilnejších nahrávok v posledných mesiacoch.
10. Abbath – Abbath (Season Of Mist)
Najlepšie nazvučené bicie. Ich prekrásne surový zvuk je skutočnou ozdobou tejto podmanivej čiernej jazdy zasneženou krajinou. Bývalý frontman mocných Immortal zabodoval svojou sólovou novinkou už na začiatku roka, jeho sviežosť a chytľavosť baví aj v lete. A bude baviť aj na Brutalčeku.
09. Deftones – Gore (Reprise Records)
Prekrásna nahrávka najzaujímavejšej nu-metalovej kapely. Menej riffov, viac atmosféry, melanchólie, chytľavých momentov a melódií, ktoré trhajú srdce. Deftones sú veľkí umelci.
08. Obscura – Akróasis (Relapse Records)
Akú hudbu by dnes hral Chuck Schuldiner? Môžeme len hádať. Nemecká dobre naolejovaná mašina už dlhé roky čerpá z jeho odkazu, má rada starých Cynic aj Morbid Angel a v prvom rade prináša do death metalu aj množstvo vlastných postupov, inštrumentálnej poctivosti a pohlcujúcej atmosféry. Ich najlepší album? Je to dosť možné.
07. After The Burial – Dig Deep (Sumerian Records)
Američania sa spamätali z tragickej smrti svojho zakladajúceho člena, sympaticky pokračujú iba v trojici, bez druhej gitary (Justin Lowe bol z ich pohľadu nenahraditeľný) a nahrali jednu z najzaujímavejších dosiek v tomto roku. Ak sa ma niekto pýta na moderný metal, v tomto roku siaham najmä po tvorbe tejto kapely.
06. Steven Wilson – 4 ½ (K Scope)
Aj keď ide iba o malý album, EP, v minutáži prekonáva viaceré plnohodnotné nahrávky, o umeleckom dojme ani nehovoriac. A keď si k tomu pridáme spomienku na nedávny úžasný koncert vo viedenskom Gasometri, je jasné, že Wilsonova novinka musí byť medzi vyvolenými tohtoročnými nahrávkami.
05. Anthrax – For All Kings (Nuclear Blast Records)
Nedá sa inak, aj tu treba básniť o koncerte. Vypredané bratislavké MMC a legendy z New Yorku v parádnej forme aj v roku 2016. Mať takýto nový album v rukáve, ani sa nečudujem. Veľké veci sa dejú od začiatku až do konca, hitovka Breathing Lightning však jednoducho nemá chybu. Refrén roka!
04. Ihsahn – Arktis (Spinefarm Records)
Cisár zo severu prináša ďalšie nezabudnuteľné progresívne dielo. Black metal, vážna hudba, moderný jazz – všetko zjedol na posedenie. Inšpirovaný nórskou hudobníckou omladinou okolo seba vyučuje aj na svojej novinke neuveriteľným spôsobom. A bude aj v lete na najlepšom festivale v našich končinách.
03. Megadeth – Dystopia (Universal Music)
Toto je veľká vec. Ak máte túto kapelu najradšej v ich najsilnejšom období albumov Rust In Peace a Countdown To Extinction, pri ich tohtoročnej novinke musíte vrieskať nadšením. Kiko Loureiro je gitarový mág friedmanovských rozmerov, Megadeth takto dobre nezneli už roky. Treba ísť na koncert do Prešova. Už sa nám to blíži.
02. Katatonia – The Fall Of Hearts (Peaceville Records)
Veľmi sa teším, ako si tento album pustím na jeseň. Katatonia je láska, táto štúdiovka snáď najväčšia od čias Last Fair Deal Gone Down, a to je bratku pekných 15 rokov. Progresívny metal na severský spôsob, melanchólia, smútok a všetky tie krásny pocity. Jonas Renkse a jeho banda to opäť raz dokázali!
01. Gojira – Magma (Roadrunner Records)
Poznáte ten zvláštny pocit, keď točíte stále dokola nejakú nahrávku a viete, že takéto niečo sa deje iba raz za veľmi dlhý čas? Za desať, možno aj dvadsať rokov? Niečo také, ako keď ste prvýkrát počúvali Black Album alebo Blackwater Park. Presne tak sa cítim pri počúvaní novinky od nezlomných francúzskych bratov a ich dvoch šikovných spolupracovníkov. Magma je udalosť roka. Neviem, čo by ju do decembra mohlo ohroziť. Letný album non plus ultra a ešte oveľa, oveľa viac.
