Huntingtonova metafora o strete/konflikte civilizácii spoľahlivo dominuje dnešným predstavám o vzťahu medzi islamom a západným svetom. Je to dosť depresívne, lezie z toho akoby až zničujúca osudovosť. Nič pre nás, optimistov.
V tomto vydaní Chrobáka sa preto pokúsime dať hlas tej druhej, dnes málo spomínanej verzii viac než tisíc rokov dlhého príbehu o islame a Európe. O historických a kultúrnych kontaktoch západu s islamom budú hovoriť dvaja poprední slovenskí islamológovia - Attila Kovács z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK a Gabriel Pirický z Ústavu orientalistiky SAV.
Reč bude najmä o dejinách. O perzských a sýrskych učencoch, ktorí od 7. storočia prekladali Aristotelove a Platónove spisy. O tom, že keby to vtedy neboli spravili, tak my by sme dnes ani Platóna, ani Aristotela vôbec nepoznali.
O knižnici v Bagdade, ktorá mala v čase, keď európske kláštory vlastnili okolo 100 kníh, vo svojich archívoch desiatky tisíc položiek. O Avicenovi, al-Farábim, al-Chvarizmim aj Averoesovi. O križiakoch, Mongoloch aj Turkoch pri Viedni. O tom, prečo je dôležitý rok 1798 (Napoleon v Egypte).
A tiež trochu o rope a Saudskej arábii. A celkom na záver tiež niečo málo o strachu v situácii, ktorá sa začína podobať na tú zo začiatku 30.-tych rokov minulého storočia v Nemecku.
Na obrázku je preklad názvu tejto relácie do arabčiny. Chrobák v hlave sa po arabsky povie Chonfessa bel rass. FM je vľavo, lebo v arabskom jazyku sa píše sprava doľava.
Hudbu vyberal tentokrát Potkan a budú to iba muslimské pesničky. Pozdravuje vás Fedor Blaščák, počúvajte dnes v pondelok po 20-tej.
