„Môžeme spolu vychádzať?“ Túto naliehavú výzvu preslávil 1. mája 1992 Rodney King, černošský taxikár, ktorého rok predtým takmer dobili na smrť štyria policajti a spustili tak slávne L.A. Riots - nepokoje, ktoré na šesť dní doviedli niektoré štvrte Los Angeles do stavu občianskej vojny.
Na konci, keď nepokoje skončili, prišla na rad otázka, ktorá sa v podobných prípadoch vynorí vždy: Čo je dobré pre jednotlivca a čo je dobré pre spoločnosť?
Odpovede na ňu zvyčajne začínajú rečami o morálke a vyjasňovaním si toho, čo pre koho znamená „dobré“ a „spravodlivé“ a či to má znamenať to isté pre všetkých rovnako.
My sa na úvod budeme pýtať inak: Ak je morálka súborom presvedčení o tom, čo je dobré a spravodlivé, obsahuje ten súbor niečo, čo sme zistili rozumom, čo preto môžeme považovať za prehľadnú štruktúru, s pevným základom v podobe univerzálne platného mravného zákona, ALEBO je ten obsah skôr premenlivý, tekutý prúd vášní a citov, vnútorne nekonzistentný morálny systém, ktorý naničhodníkovi v nás dovoľuje (prikazuje) inscenovať divadielko o našej vlastnej mravopočestnosti? Nie, nie, ja nie som sebecký pokrytec. To v žiadnom prípade!
Historicky dosť veľa o tom existuje v spisoch morálnej filozofie, ktorú v súčasnosti nahrádza skôr diskurz psychológie morálky. Budeme sa preto baviť o práci Jonathana Haidta, ktorý túto disciplínu pomohol rozvinúť a jeho teórii piatich morálnych základov (starostlivosť, férovosť, lojálnosť, autorita, posvätnosť), ktorými ukotvujeme svoje presvedčenia o tom, čo je správne a čo je spravodlivé.
Sociológ Andrej Findor predstaví najnovší slovenský výskum, ktorý bol na Haidtovej teórii postavený a venoval sa „obrazu a podpore Mariána Kotlebu a otázke, ako účinne zmierňovať extrémne postoje.“
Môžem sa ho v tejto súvislosti opýtať aj takpovediac metodologicky: Prečo je pre sociológa užitočnejšia psychológia pred filozofiou? Je to tým, čo Richard Rorty nazval „sklamaním z Platóna“? („Celé tie roky čítania a argumentovania boli dobré akurát na to, aby som presnejšie a pred najrôznejšim publikom artikuloval svoje sklamanie z Platóna – presvedčenie, že filozofia nám pred nacistami a inými grázlami nepomôže.“)
Niekedy chápeme pravidlá etikety – napríklad zákaz jesť rukami – ako morálne neutrálne, niekedy nie. No kto sme to vlastne, ak hovoríme „my“? My – všetci ľudia? Čo by na to povedali antropológovia?
Skrátka, debatovať sa bude o morálke a bude sa pritom hľadať spoločná pôda, nejaká medza medzi filozofiou, psychológiou a sociológiou.
V programe Chrobák v hlave_FM sa na vás dnes teší Fedor Blaščák, tradične o 20:00.
