V sobotu 25. júna sa v Košiciach skončil 24. ročník Art Film Festu. Na záverečnom ceremoniáli si z rúk čerstvého laureáta ceny Hercovia misia, Karla Rodena, prevzal ocenenie Zlatá kamera britský režisér, Sir Alan Parker. Na festival pricestoval už vo štvrtok, v piatok sa zúčastnil tlačovej konferencie a masterclass, ktorú po premietaní filmu Polnočný expres v Kulturparku viedol Steven Gaydos (Variety). V sobotu si stále dobre naladený Parker našiel čas aj na individuálne rozhovory. Hoci je už trinásť rokov na režisérskom dôchodku, o filme stále rozpráva so zaujatím, vtipne a s nadhľadom. Aspoň sprostredkovane si teraz môžete prečítať a vypočuť to, čo Alan Parker porozprával v Košiciach novinárom a návštevníkom festivalu.
V rozmedzí rokov 1976 až 2003 natočil Alan Parker štrnásť celovečerných filmov. Niektoré nakrúcania boli preňho príjemným zážitkom, iné nie.
„Najviac som si užil natáčanie filmu The Commitments. Nehrali v ňom žiadne filmové hviezdy a každý deň bol potešením. Najmizernejšou skúsenosťou bolo natáčanie Pink Floyd The Wall. To bolo úplným opakom, vôbec som si ho neužil. Neznamená to však, že si musíte užiť proces nakrúcania, aby ste urobili dobrý film. Existujú dobré filmy, ktoré vznikli na základe konfliktu. Režisér nemal rád herca alebo sa herci nemali radi navzájom. Je však lepšie, keď sa majú radi, filmovanie je tak zábavnejšie. Ako som zostarol, uvedomil som si, že naozaj dôležité je, aby ľudia boli k sebe slušní. Je to civilizovaná práca, nemusí stáť na konflikte. Nanešťastie, každé natáčanie sprevádzajú nejaké spory. S producentmi, pretože nie je dosť peňazí. Herci sú komplikovaní. A tak podobne. Takéto veci vás oberajú o energiu, snažím sa im vyhýbať.“
Na konte má dve zaujímavé spolupráce, o ktorých sa možno až tak často nehovorí. Na filme Strieľajte na mesiac spolupracoval scenárista Bo Goldman, ktorý si za svoj debutový scenár k filmu Prelet nad kukučím hniezdom v roku 1975 vyslúžil prvého Oscara za adaptovaný scenár. Ako si spomínate na túto spoluprácu?
„To bola veľmi dobrá skúsenosť. Moja spolupráca s inými scenáristami nebola poväčšine veľmi úspešná. Radšej si scenáre pre svoje filmy píšem sám. Ale s Boom to bolo dobré. Po prvé, bol to veľmi dobrý scenárista, mal na konte už dva Oscary. Šlo to jednoducho. Asi preto, že príbeh bol o rodine, o manželstve. Cítili sme sa ako dvaja psychiatri, ktorí pracujú na scenári. Hoci som doň prispel, stále je to jeho scenár. Išlo o jeden z tých lepších prípadov mojej spolupráce s iným scenáristom. Ak je niekto taký dobrý, je to radosť. S inými to bolo asi také príjemné ako trhanie zubov.“
Britský režisér počas svojej kariéry spolupracoval s mnohými významnými hudobníkmi či skladateľmi. Pink Floyd, Madonna, Andrew Lloyd Webber či Giorgio Moroder. V roku 1984 mala premiéru americká dráma Birdy, ktorej dej bol zasadený v čase vojny vo Vietname. V hlavných úlohách sa predstavili Matthew Modine a Nicolas Cage. Pod soundtrack sa tentoraz podpísal Peter Gabriel.
„Keď mi navrhli jeho meno, mal som nastrihanú asi hodinu filmu. Zaobstaral som si jeho staré albumy a položil som jeho hudbu k môjmu filmu ešte prv, ako som sa s ním stretol. Keď prišiel, pozrel si film. Páčil sa mu. Hudba k tomuto filmu je zaujímavá. Časť je originálna, ale väčšina vznikla prerobením jeho starších vecí. Peter bol vždy veľmi ochotný. Keď si vypočujete jednu z jeho skladieb napr. z CD, dostanete jednu jej verziu. No tá je zložená z tridsiatich rôznych stôp, mnohé z nich ani nemôžete počuť. Prepracovaním jeho starších vecí vznikla hudba k filmu. Nejde teda o úplný hudobný originál, ale keď si pozriete film, neprídete na to.“
Hudba hrá dôležitú úlohu v mnohých vašich filmoch. Niektoré z nich sú muzikály (Bugsy Malone, Evita, Sláva), niektoré sú hudobnými filmami (Pink Floyd The Wall, The Commitments). Aký je váš vzťah k hudbe?
„Je to zaujímavé, pretože nehrám na žiadnom hudobnom nástroji. Moja matka hrávala počas Vianoc na klavíri. Veľmi zle. To bola jediná hudba v našej rodine. Ale mám dvoch synov, ktorí sa napodiv stali muzikantmi. Moje spojenie s hudbou je skôr o tom, že viem analyzovať, čo je vhodné pre film, v tom som celkom dobrý. Na ničom nehrám a neviem čítať hudbu, ale bol som už toľko ráz zapojený do práce s hudbou pre film, že viem okomentovať prácu naozaj schopných ľudí, ktorí ju tvoria. Niekedy si poviem, že veď predsa nemám právo povedať niekomu ako je Andrew Lloyd Webber, že hudba je nevhodná. (úsmev) Raz som nabral odvahu povedať Johnovi Williamsovi, ktorý je asi najväčším skladateľom filmovej hudby vôbec, že ten hoboj tam nie je úplne správne. A on ho dal preč. To bol môj veľký hudobný moment. (smiech)“
Vašim druhým filmom je Polnočný expres z roku 1978. Ide o adaptáciu rovnomennej knihy, scenár napísal Oliver Stone. Dosť rozporuplná filmová osobnosť, ktorá má však na konte niekoľko dôležitých filmov (Čata, Zjazvená tvár – scenár, The Doors, Wall Street).
„V tom čase bol úplne na začiatku. Nezrežíroval ešte žiaden film, nikto nepoužil žiaden jeho scenár. Vo filmových titulkoch sa prvý raz ocitol v Polnočnom exprese. Prišiel do Londýna, aby napísal scenár. Vtedy som mal ešte svoju reklamnú agentúru, písal v jednej zadnej kancelárii. Naozaj sme ho nemali radi, bol hrozný. Veľmi nepríjemný človek. No aj tak urobil ten najlepší scenár, aký som kedy čítal. Takže nezáleží na tom, či s niekým vychádzate, nie je to predpokladom toho, aby ste odviedli dobrú robotu.“
Hoci ste prestali režírovať, ostali ste a ostávate v kontakte s filmom. Ako vnímate súčasný stav filmového priemyslu?
„Niekoľko rokov som bol predsedom Britskej filmovej rady. A tiež predsedom Britského filmového inštitútu. Ale teraz sa venujem svojmu umeniu, to ma baví viac. Túto otázku ale neberiem na ľahkú váhu. Filmový priemysel sa drasticky zmenil, najmä ten americký. Je veľmi ťažké robiť vážne filmy. A ja nechcem robiť filmy so superhrdinami, to nie je nič pre mňa. Aby vznikol váš film... Môžete napísať scenár, potom však musíte zohnať milióny a milióny dolárov na jeho realizáciu. Natáčať filmy je veľmi, veľmi drahé. Drahé nakrúcanie zahŕňa veľa žobrania. (smiech) Ako umelec musím zaplatiť len za svoje plátno a farby, ide o omnoho príjemnejšie tvorivé úsilie. Navyše, bol som režisérom veľmi dlho. Začal som ako 24-ročný. Mal som pocit, že to stačí, nech teraz dostane priestor niekto iný.“
Rozhovor s režisérom Alanom Parkerom 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Rozhovor s režisérom Alanom Parkerom 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Alan Parker na tlačovej konferencii
Steven Gaydos a Alan Parker počas masterclass
