Soylent je kompletná náhrada stravy, ale aj open source jedlo. Jeho recept je voľne prístupný na internete a je otvorený každému, aby si mohol namiešať svoj nápoj a prispôsobovať si ho podľa svojich potrieb. Tak, ako pri operačnom systéme Linux, aj tu existuje niekoľko distribúcii, ktoré medzi sebou súperia. Prvá verzia práškového jedla – Soylent – je dnes už zabehnutá značka. Je to koncept jedla, založený na geekovskej kultúre, kde nič nie je proprietárne. Pokiaľ sa dá, treba všetko zdieľať a nechať otvorené, aby s tým aj ostatní mohli experimentovať. Je to ako internetová mena Bitcoin alebo iné prelomové projekty: Prvý pokus otvorí dvere, nadšenci vytvoria celý ekosystém a potom aj ďalšie derivácie a vylepšenia.
Netiketa_FM: Práškové náhrady stravy – linux jedla
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Práškové náhrady stravy sú typický produkt tejto produktivistickej doby, ktorá káže nemíňať čas a energiu vecami, ktoré nechceme, napríklad prípravou jedla. Stravu si môžete zaobstarať veľmi rýchlo a zároveň dodať organizmu len to, čo nutne potrebuje na správne fungovanie.
Na druhej strane, za touto myšlienkou stojí radikálny environmentalizmus. Konzumáciou práškovej stravy sa vynecháva celý potravinový reťazec – od produkcie a distribúcie jedla do obchodov, individuálneho balenia potravín či potravinového marketingu.
Hlavná idea práškovej stravy je, že potrava je rozložiteľná na jednotlivé zložky. A tieto zložky sa dajú zaobstarať aj jednoduchšie ako z jedla. Väčšiu časť toho, čo prijímame v potrave, naše telo nezužitkuje. Stačí, keď budeme prijímať iba nutrienty v základnej forme – nebalené, neochutené. Aby bol nutrient užitočný, nemusí prechádzať množstvom fáz, ako je chov dobytka či pestovanie zeleniny, môže sa dostať do ľudského organizmu oveľa rýchlejšie a efektívnejšie.
Je to jednoduché: nakúpite si základné zložky a potom si ich zmiešate podľa svojich preferencií – podľa príchute či vašich výživových požiadaviek. Alebo ich kúpite rovno namiešané. Práškové náhrady stravy pomáhajú ľuďom s potravinovými intoleranciami, keďže pri nich môžete vylúčiť všetky nežiadúce zložky.
Nie je to úplne nový nápad – s práškovou stravou sa experimentovalo už v nemocniciach či v armáde. Súčasný záujem o ňu vzbudil programátor zo Silicone Valley Rob Rhinehart, ktorý ju zacielil na programátorov – geekov. Dnes už existuje niekoľko desiatok Soylent distribúcií zameraných na rozličné výživové požiadavky.
Kľúčový bol marketing – Soylent si našiel používateľov, ktorí boli ochotní ho skúšať a kombinovať. Vízia padla na úrodnú pôdu a Rob Rhinehart navrhuje práškovou stravou riešiť aj problémy výživy ľudstva.
Prirodzenosť je častý argument odporcov práškového jedla. Vraj je to čudné a neprirodzené. Pritom to, čo konzumujeme dnes, už dávno nie je prirodzené. A vlastne, čo je to prirodzené?
Aj zemiaky sa až do 18. storočia pestovali ako okrasná rastlina, až Mária Terézia musela prísť s daňovými úľavami, aby ich ľudia začali pestovať. A keď prišli na to, že nutričná hodnota zemiakov, prepočítaná na jeden hektár, je nepomerne väčšia ako u ostatných plodín, až vtedy spoločnosť pochopila, že toto je spôsob, ako nakŕmiť veľké množstvo ľudí. A dnes je to úplne bežné.
Stane sa niečo podobné aj s práškovým jedlom? Náš hosť Pht hovorí: „Myslím, že to bude niečo ako voda z vodovodu, základné nutrienty budú dostupné každému a budú tiecť z vedľajšieho kohútika.“
Niekto má z jedla náboženstvo, inému treba jedlo iba na utíšenie hladu. Nejedávame vždy iba zo spoločenských dôvodov, ale hlavne preto, aby sme mali energiu na každodenné fungovanie. Pri tejto príležitosti postačia aj práškové náhrady stravy. Pri tých ostatných si môžeme dať jedlo s ostatnými.
„Dá sa na tom fungovať, aj keď to nie je veľmi príjemné, pokiaľ do toho nejde človek nadšený experimentom. Dá sa na tom prežiť, aj keď niektoré chute pretrvávajú a občas si treba niečo dať. Každému vyhovuje niečo iné, ale aj tu sa dá nájsť rovnováha – raňajky a obed v práškovej forme a na večeru som si dal normálne jedlo. Najdlhšie som na tom vydržal mesiac. Prišlo mi to v plastovom zip-lockovom balení, úplne bez loga. Bol som nadšený. Najviac sa mi na tom páčilo, že som nemusel absolvovať rituál nakupovania potravín v obchode. Nekúpil som nič, čo som nechcel. Potom som si spočítal, koľko odpadu som vyprodukoval, a bolo to dvadsať rovnakých obalov, nič viac.“
Práškové náhrady stravy môžu nahradiť potraviny, tak ako ich poznáme. Ešte sme od toho ďaleko, ale raz sa to môže nenápadne stať normou, asi ako kedysi dávno zemiaky.
