Pod pseudonymami Wishmountain, Doctor Rockit, Radio Boy, pod svojim občianskym menom Matthew Herbert, či v rámci Matthew Herbert Big Bandu, obohacuje tento 43-ročný Brit svet modernej hudby už 20 rokov. Elegantne do nej pašuje prvky humoru, experimentu, ale aj veľkej muzikálnosti a skutočného skladateľského a aranžérskeho majstrovstva.
Herbert patrí k hudobníkom, ktorí na jednom hudobnom mieste neobsedia. Chvíľu ho baví najviac experimentálna elektronika, potom zvuk big bandu, s ktorým sa predstavil pred rokmi aj na bratislavskom Wilsonicu, v zápätí si trúfne veľmi svojrázne až drzo interpretovať Gustava Mahlera, aby nás neskôr šokoval konceptuálnym, no rozhodne nie tribute albumom, založeným na samploch desiatich najpredávanejších výrobkov najväčšieho britského obchodného reťazca, a celé to zaklincuje operou v britskom Royal Opera House.
Shakes zachytáva majstra vari v každej z uvedených polôh, a pridáva ešte čosi veľmi fyzické, obrazové, pohybové či skôr divadelné. Nie je to rovno muzikál ani kabaret, a predsa má album aj tieto prvky. Čiastočne aj vďaka účasti hostí z projektu Hejira, ktorému svojho času otvoril dvere do sveta práve Herbert zmluvou s jeho vydavateľstvom Accidental. Na albume sa podieľali aj Dave Okumu z The Invisible, dychová sekcia zložená zo spoluhráčov Jamieho Culluma, Jamesa Browna či Radiohead, a skvelými hlasmi prispeli Ade Omotayo a Rahel Debebe-Dessalegne.
Albumom Shakes nadväzuje Herbert na platňu Scale z roku 2006, ako aj na Bodily Functions z roku 2001, ktorým na seba upútal vari najväčšiu pozornosť. 12 piesní chcel umiestniť medzi klub a pohovku bez toho, aby sa niekto mohol cítiť podvedený, a podarilo sa. Ešte dôležitejšie však je, že Herbert naďalej znie ako Herbert a nikto iný. Je príjemné si pustiť nový album, pri ktorom máte takmer 100% istotu, že bude dobrodružný, plný hudby a vtipu.
Na rozdiel od jeho predošlých albumov, Herbert tentoraz nesamploval ani vybuchujúce bomby, ani 3500 ľudí pojedajúcich jablká, ani najpredávanejšie výrobky Tesca, ani šuchotajúce vlasy a kožu. Povedané lakonickým štýlom samotného Herberta: The Shakes je v podstate konzervatívny album pesničiek, aké ste zrejme ešte nepočuli.
