V slovenskom hudobnom prostredí pôsobí množstvo výnimočných žien. Témou tohoročných RHA bolo vyzdvihnutie ich prínosu.
Jednou zo žien, ktoré si prevzali Ocenenie za prínos do hudby, je Soňa Horňáková, s ktorou sa o jej hudobnej aj rozhlasovej kariére rozprávala Zuzana Líšková.
Ocenenie za prínos do hudby RHA 2023: Soňa Horňáková Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Soňa Horňáková je pesničkárka, ktorá má blízko k blues, folku či folkrocku. Vystupovať a spievať začala už v sedemdesiatych rokoch, v časoch stredoškolských štúdií a vystupovala so skupinami Mladosť a Letorosty. Hudba a hra na hudobné nástroje bola súčasťou jej života, odkedy si pamätá, ako hovorí v spomienkach na detstvo Soňa Horňáková.
SH: „K hudbe som sa dostala, tak ako sa muzikanti väčšinou dostávajú – od malička, máte pocit, že vás niečo ženie. Mňa lákali strunové nástroje – husličky detské, mandolína a napokon som sa v pätnástich rokoch dočkala aj gitary. Zopárkrát sa ma v rozhovoroch pýtali, a ja som vždy spomenula svoju prvú gitaru – a to bol krájač vajec.“
V roku 1982 začala spolupracovať so skupinou Strom, ktorú založil Boris Sodoma. V ňom a v textárovi skupiny Jozefovi Augustínovi Štefánikovi našla dlhoročných spolupracovníkov. Toto obdobie lemuje množstvo výrazných piesní, ako Biely pavúk, Dve básne pána Hikmeta, Veľký Voz alebo Ulice Toleda.
V roku 1988 získala na hudobnom festivale Bratislavská lýra 3.miesto za pieseň Dnes je láska príťaž. Už v 80-rokoch nahrávala single, ale až v roku 2003 tieto skladby vyšli súborne ako Piesne z nevydaných albumov. Tvorba piesní je neoddeliteľnou súčasťou života Sone Horňákovej a aj teraz pracuje na ďalšom albume.
SH: „To sa nedá prestrihnúť, aj keď to odháňate, aj tak to príde. Čiže, áno, tá hlava pracuje. Idem asi v takom istom režime ako odjakživa. Vždy som nad niečím rozmýšľala, niečo si písala alebo niečo si vymýšľala... Tak v tom pokračujem.“
Jej prvý samostatný eponymný album vyšiel v roku 1993. O päť rokov neskôr založila vlastnú sprievodnú skupinu S.H.Band. Z deviatich doteraz vydaných albumov zarezonoval Pozdrav z Teonatu z roku 2005, ktorý nahrala s dvojicou Slide & Udu. Minulý rok jej vyšiel retrospektívny album Piesne, ktorý začal vznikať počas jednej z kovidových izolácií.
SH: „Povedala som si, že sa idem pozrieť na to, čo som vlastne za ten svoj život robila. A tak som vytiahla tie albumy a hovorím, že jéj, ako dávno som ich nevidela! Tak som si ich postupne púšťala na sluchátka... A hovorím, sama som bola prekvapená, že sú tam také veci, na ktoré som už zabudla. No a tak som dostala záchvat tvorivosti, že idem si to nejako poskladať, sama pre seba. Keď sa mi to bude páčiť, tak to ponúknem vydavateľovi. A áno, album potom vyšiel v roku 2023 na 30. výročie od vydania môjho debutového albumu.“
V auguste 1989 nastúpila Soňa Horňáková vo vtedajšom Československom rozhlase ako hudobná redaktorka. V rozhlase prežila aj zlomové chvíle Nežnej revolúcie, akými bolo napríklad stráženie réžie Ľudovými milíciami, aby sa dovnútra nedostali ľudia z námestí.
SH: „V tom čase, vtedy som si povedala, že je najlepšia príležitosť zahrať Kryla. Tak som ho vytiahla odniekiaľ z čiernej listiny. Všetky boli nedostupné, ale jeden pás som našla v archíve, Salome. A na jednom večernom vysielaní, keď tu bol Budaj, Kňažko a Chudík, ktorých sme potajme prepašovali na rýchly flešový rozhovor, tak vtedy som ho pustila. Triasli sa mi ruky... Ako fakt je, že po dvadsiatich rokoch v Československom rozhlase zaznel Kryl.“
V roku 1999 začala na novovzniknutej rozhlasovej stanici Rock FM moderovať reláciu Folkfórum. Napriek názvu nebola zameraná len na folkovú hudbu, ale na pesničkárky a pesničkárov z najrôznejších žánrov, prevažne nezávislej alternatívnej scény. Po trinástich rokoch prešla so svojím autorským programom do Rádia Devín a odvtedy znie Folkfórum pravidelne odtiaľ. Už 22. rok štyrikrát ročne organizuje živé dvojkoncerty pod názvom Folkfórum live.
Soňa Horňáková tvorí cez seba, samu seba označuje za poetickú dušu a v pesničkách vždy riešila a rieši vnútorný svet. Predtým hrávala na mnohých veľkých festivaloch, ale teraz si už vyberá komorné prostredia, kde vie súznieť s publikom, ktoré vie, že si prišlo užiť práve jej tvorbu.
