Zväčša stáli v tieni slávnejšej dvojice Boards of Canada či Aphex Twina, hoci sú príslušníkmi rovnakej generácie hudobníkov milujúcich elektroniku skôr na počúvanie než do tanca a hľadajúcich svoj vlastný výraz na začiatku raverských 90. rokov. Na v poradí desiatom albume sú Angličania Plaid stále samými sebou a ich inštrumentálne drobnosti majstrov budú osviežením nášho júnového playlistu.
Bohatá diskografia dvojice Plaid prechádza od roku 1991 postupne vydavateľstvami Peacefrog, WARP, Clear či Nothing Trenta Reznora. Novinkou Polymer nadväzujú Ed Handley a Andy Turner na album The Digging Remedy z roku 2016 a okomentovali ju ako zamyslenie sa nad výhodami a nevýhodami polymérov, ako zvukový stret umelého a prírodného, čo je podľa nich nie len leitmotívom albumu, ale aj vôbec základnou a zásadnou témou ľudstva v súčasnosti.
Jednou z predností hudby Plaid bola vždy priam podozrivo dôsledná decentnosť a civilnosť. Súvisí to pravdepodobne aj s tým, že duo sa zaoberá témami, ktoré sa týkajú nášho všedného života. Opulentné gestá, povrchná zvuková okázalosť či slepé nasledovanie prázdnych trendov prenechávajú vďačne iným. A platí to ako pre pomalé tempá, tak aj svižné energetické bomby. Obe polohy Plaid aj na novinke Polymer prezentujú.
Napriek tomu, že Plaid sú priam ukážkovo konzistentnou kapelou, album Polymer sa predsa len od svojich deviatich predchodcov líši. Je temnejší a dôvod je jednoznačný: Plaid sú angažovaní, politickí. “Polymer sme rozhodne nepripravovali ako nejaký politkcý či temný koncept. Až keď sme mali pokope všetkých trinásť piesní, zistili sme, že sa nám do nich premietla všetka temnota súčasnej politiky, všetko to, čo sa deje s Britániou v poslednom čase, klimatické hrozby a podobne,” komentuje novinku Plaid Ed Handley.
Polymer nie je v rámci žánru IDM ani hudby ako takej ničím neobyčajný či prelomový album. Ide o kolekciu dobrých inštrumentálok, ktoré nesú jasný rukopis dvojice, ktorá je spolu už 28 rokov. “Samozrejme, že sa nám páčia výnimočné nahrávky, konceptuálne albumy, albumy, čo prinášajú niečo nové, alebo sa o to aspoň snažia - Kendrick Lamar, Holy Herndon, a ďalší. A konceptuálnych albumov dokonca akoby v poslednom čase pribúdalo. Našou ambíciou toto ale nebolo. U nás ide vždy o pesničky, balansujúce na hrane jednoduchosti a komplexnosti. Muzika môže byť dobrá aj keď vlastne nemá žiadny druhý plán.”
