Kultový album: Free Faces – Almost True Story

Hudba_FM

Kultový album: Free Faces – Almost True Story

27. 12. 2018 15:24

Hudobná skupina, ktorá tu už dlhý čas chýbala, píše sa na obale albumu Almost True Story. Free Faces ho vydali pred dvadsiatimi rokmi. Na toto obdobie si spomína Maroš Hečko.

Kultový album: Free Faces - Almost True Story
Stiahnuť audio súbor

Andrej Šeban (gitara), Oskar Rózsa (basa) a Marcel Buntaj (bicie) boli v polovici deväťdesiatych rokov zohrané trio, vyhrané na slovenskej scéne. Ich kvality preverili Ursíny, Brezovský, Varga aj Filip. Fungovali ako improvizačné trio a sprievodní hudobníci. Vedeli zahrať čokoľvek a dokázali plynule prepínať medzi žánrami – na jednej session tak zneli drum n´bass, hardrock aj psychedélia. V triu vládlo priateľské, koncentrované a kreatívne prostredie. Zo živých vystúpení šla obrovská energia, spomínajú pamätníci.

K triu sa pridal textár a spevák Maroš Hečko z projektu Bezmocná Hŕstka. Prvé demo nahrávky, medzi ktorými bola aj Nothing Happens, priniesli Rózsa a Hečko do štúdia Opusu, kde malo vtedy trio rozložené nástroje. Akurát sa nahrávala Müllerova Nočná optika. A keďže Müller vtedy nechodil na nahrávanie, v štúdiu vznikol Almost true story.

Pieseň Nothing happens nakopla kapelu. Bola to ich prvá pieseň, ktorá ich zadefinovala a určila energiu, ktorá Free Faces charakterizovala. Preto otvára Almost true story. Jej posolstvo? Nič sa nedeje, ideme si zahrať. Album zase uzatvára pieseň It´s gone now. Lebo už je po všetkom.

Kým naživo hrali v triu inštrumentálnu, improvizovanú a teda aj nepredvídateľnú hudbu, na Almost True Story dostala viac priestoru štúdiová práca. Väčšina piesní je postavená na Rózsových elektronických slučkách a klávesoch, Šebanova gitara často iba dopĺňa elektronické motívy. Album sa nesie v stredných tempách a v elektronických spodných prúdoch. Free Faces vnímali čo sa hralo v roku 1998 vo svete. Vtedy vyšli albumy od Krudera a Dorfmeistera, Massive Attack, svoje klasické albumy mali za sebou Kid Loco, Radiohead aj Portishead.

Aký je Almost true story po textovej stránke? „Vtedy som dosť riešil svoj rozchod, Doctor Says je pesnička pre ňu, o nej, o nás. Mal som stavy z rozchodu, ale aj z toho, čo sa dialo v tejto krajine. My sme to dosť intenzívne preberali. Okrem Mečiara sme však veľa rozoberali aj muziku. Text Walk around & roll in vznikol z akéhosi post-traumatického syndrómu po prežúrovanom víkende. Keď sa na teba všetko zosype a uvažuješ, kam to vlastne všetko speje. Že sa len tak preklápame z jedného dňa do druhého. Pieseň Midnight in Europe je pre mňa základný pocit z toho, čo sa vtedy dialo v Európe, aké to bolo roztrieštené v tom roku 1997. Ešte sme v žiadnej EU neboli a celé sa to uberalo do čiernej diery s tými, čo tu vtedy vládli,“ spomína Hečko.

Piesne Diva, Choral, FollybearWaltz vznikli na texty beatnickeho básnika Lawrenca Ferlinghettiho a vyšli na limitovanej EP platni, ktorá predznamenala vydanie Almost true story.

V roku 1998 sa nestreamovalo ani nesťahovalo, ale kupovali sa CD. Byť hrávaný v rádiách bolo kľúčové, keďže rádio bolo hlavným médiom, odkiaľ sa hudba dostávala k poslucháčom. Trh vtedy ovládala „veľká päťka“ vydavateľstiev a Almost True Story pre ne nebol komerčne zaujímavý titul. V tých časoch veľké mená ako Richard Müller predávali desaťtisíce kusov, pri Free Faces sa kalkulovalo, že predajú 5-6 tisíc kusov, čo sa aj stalo.  Almost True Story vyšiel v nezávislom vydavateľstve Silberman a od začiatku ho hrávalo Rádio Ragtime.

Po vydaní albumu absolvovali Free Faces turné, za 14 dní odohrali 12 koncertov po celom Slovensku. Ohlasy boli nadšené, mnohé koncerty boli vypredané. Niektorí kapele vyčítali Hečkov prízvuk a nespevácky prejav. Po zvukovej stránke zase reflektovanie trendy trip-hopového zvuku. Aj napriek tomu boli Free Faces na tú dobu netypická a osobitá kapela. Podarilo sa im zaujať široké masy, ich piesne boli pritom zvláštne, ale chytľavé. Postupne sa dostávali aj do iných rádií, videoklipy hrávali v televízii, v štátnej aj v tých súkromných. Kapela do nich chodila hrávať naživo ako niečo, čo sa dobre počúva aj sa na to dobre pozerá.

Bolo to idylické obdobie, ale zároveň veľmi rozporuplné. Niektoré energie v kapele sa vzájomne v istom momente nemohli zniesť. Preto Free Faces nemohli mať lídra, ktorý velil celej kapele. Krátka, ale intenzívna história kapely ukázala, či to bola výhoda alebo nie.

V knihe Rocková Bratislava sa v súvislosti s kapelou píše ako o aristokratickom space-rocku či experimentálnom rocku s veľkými ambíciami a sľubnou perspektívou, ktorá sa nie tak úplne naplnila. Free Faces mali ísť v čase Almost True Story na zahraničné koncertné turné, ktoré však nevyšlo. Asi na to ešte nebola doba.

Za Almost True Story však získali najvyššie domáce ocenenie, Cenu hudobnej akadémie ako Objav roka, Nahrávka roka a Obal roka. Kapela na slávnostný ceremoniál prenášaný televíziou neprišla.


Pripravil: Peter Dolník

Živé vysielanie
??:??