Stretli sa už pred vyše tridsiatimi rokmi v projekte This Mortal Coil. Jeden pôsobil v kultových Cocteau Twins a po rozpade kapely si založil nezávislý label Bella Union, druhý bubnoval v Dif Juz, Hope Blister a sem-tam vypomohol aj The Jesus and Mary Chain. Album týždňa pred nedávnom nahrala dvojica Simon Raymonde a Richard Thomas pod umeleckým menom Lost Horizons.
V prípade veteránov, a ešte viac muzikantov zo skutočne kultových kapiel celosvetového významu, sú namieste veľké očakávania, no nezriedka, žiaľ, nasledujú veľké sklamania. Dvojici Thomas a Raymonde sa však podarilo aj nahrať skvelý album, aj prekročiť tieň neprekonateľnosti – jednoducho nahrali celkom iný album, než by ste možno očakávali, pritom sú to ale stále oni – basgitarista a klávesista Cocteau Twins a bubeník Dif Juz, muzikanti s nezameniteľným rukopisom aj zvukom. Raymondovu basu spozná každý, kto v 80. rokoch neholdoval len hitparádovému popu, a úsporná, no charakteristická hra na nie úplne tradičnú biciu súpravu Richarda Thomasa patrí dnes k základom post rockovej rytmiky.
Zvukovo bohaté a nástrojovo pestré je obsadenie Lost Horizons, pritom všetko si nahrali len Raymonde s Thomasom a nahrávacie sessions prebiehali v malom domácom štúdijku pod Raymondovou kaviarňou. „Chceli sme si tvorbu a nahrávanie čo najviac užiť. Netrápiť sa, nevymakávať veci do dokonalosti. Našli sme si s Richardom skvelý setup, ktorý nám fungoval a bavil nás: klavír a bicie alebo gitara a saxofón. To bol základ. Ostatné prišlo neskôr. A dávali sme si záležať, aby sme v štúdiu netrávili zbytočne veľa času a neunavovali sa. Každá zo sessions trvala maximálne štyri hodiny,“ komentoval vznik albumu Simon Raymonde.
Zvukovú rozmanitosť okrem samotných nápadov a aranžmánov podporili prirodzene aj hosťujúci umelci. Jedným z nich bol aj Ghostpoet – umelec z celkom odlišného muzikantského prostredia aj inej generácie. „Keď som mal hotový groove skladby Reckless, uvedomil som si, že hoci ho tvorí len klavír, basa a bicie, že znie ako triphop, bez toho, aby som to chcel. A napadlo mi, že toto nám musí naspievať Ghostpoet. Poslal som Obarovi demo a okamžite mi prišla nadšená reakcia. Páčila sa mu práve tá temnota a naspieval ju výborne,“ komentuje skladbu Simon Raymonde.
„Náš album nie je perfektný. A vôbec s tým nemáme problém. Radi cítime z muziky život aj s jeho nedokonalosťami. Dvadsať rokov sme neboli v štúdiu s vlastnou hudbou, hoci sme pri hudbe vlastne stále. Dvadsať rokov je dosť dlhá doba a o to viac nás celý proces tešil,“ uviedol ešte na margo skvelého albumu Lost Horizons Simon Raymonde.
