Neverím tomu, že by sa našlo veľa fanúšikov Mojej reči, ktorí by boli sklamaní z nového albumu. Má totiž všetko, čo by od Dobrých chlapcov mohli očakávať: flow, ktorý je zážitkom, texty, v ktorých možno hľadať aj nachádzať, hudbu, ktorej nechýba odvaha. Keď sme prvýkrát počúvali Offline, producent albumu Jožko Engerer mi naznačil, že si s chalanmi veľmi dobre uvedomovali, aké nevyhnutné je v súčasnej dobe urobiť vynikajúci album. Aj preto to celé trvalo tak dlho.
Chlapci zo zadnej lavice, vzadu v buse, nikdy sme nechceli pozornosť, nezdvíhali pravice. Teraz horíme na beate, robíme akčný rap, točíme vlastný film, tvoríme vlastný svet. (Delik v skladbe Chlapci zo zadnej lavice)
Moja reč patrí medzi tú hŕstku hip-hopových interpretov, ktorí prerazili hneď prvým (verejným) zárezom. Pred dvanástimi rokmi vydali demo so živou kapelou – aj v dnešných časoch je to skôr vzácne, ale v tom období to bola absolútna rarita. O to viac, že išlo o neznámych chalanov, ktorí už v tej dobe vynikali svojím prejavom. Neskôr vydali ďalšie albumy a mixtejpy, odvážnejšie textami aj zvukom. V poslednom období sa sústredili na sólové projekty, na nový album MR sme si preto museli počkať päť rokov. Nakoniec prišiel aj s bábom na obale. Takým, ktoré si odrezalo hlavu. Vyjadruje to potrebu byť Offline. A keďže táto potreba má vo zvyku umocňovať sa vekom, vyspelí Dobrí chlapci sa k nej na albume niekoľkokrát vracajú.
Nenávidím Facebook, Twitter a Instagram, keď neni sieť, neni fans, to ma vytáča. Svet fetí net, je mi zle, aj tak sa pripájam, aby na mňa klikala zamilovaná trinástka. (Supa v skladbe Bublinky)
Chceme veci zažiť, nielen odfotiť, celkom iné hodnoty a dôvody, ten opojný pocit musíš nasať, letový režim, reálna platňa. (Delik v skladbe Offline)
Supa a Delik sú známi ako vynikajúci textári. Keď som sa ich v špeciáli Bez Pózy_FM pýtala, čo by odporučili mladším rapperom, Supova odpoveď znela: metafory, obrazy. S tým sa nedá nesúhlasiť. Je v poriadku, keď autor chce, aby mu jeho poslucháči rozumeli. Prvoplánovosť však málokedy ide ruka v ruke s niečím, čo má hodnotu, čo si budeme aj po rokoch vážiť. S týmto MR nezvyknú mať problém, svoje texty prepisujú aj niekoľkokrát. Napokon, aj o žúrovaní a ženách dokážu zarapovať tak, aby nepôsobili ako jednoduchší. Svojimi veršami podnecujú k uvažovaniu a vôbec pritom nevadí, ak sme trochu zostarli. Dobrí chlapci totiž vyspeli tiež a narozdiel od mnohých iných tridsiatnikov-rapperov, v ich textoch je to naozaj počuť.
Každý z nás sa narodí jak anonym, strieborná lyžica v ústach môže zmýliť a skúšať, ale právo byť chlap znamená na svojich stáť a mieriť bradou do oblakov, aj keď tam hrozí búrka. (Supa v skladbe Sanscript)
To, čo si na Dobrých chlapcoch veľmi vážim, je ich tolerancia k menšinám. Najmä v súčasnosti je potrebné ju neustále pripomínať, na všeobecné zdesenie aj tým, ktorí sa hlásia k počúvaniu hip-hopu. Keď som si pred mesiacom zaumienila odvysielať 120 minút anti-nazi rapu, MR patrili k tým, ktorí z toho vyšli najlepšie. Spolu s Benem, Strapom či Vecom majú najviac skladieb, v ktorých sa k týmto veciam vyjadrujú. O to som radšej, že Offline nie je výnimkou.
Ježiš hrá karty s Allahom a smejú sa, fašisti skamenejú, keď na nich pozrieš, medúza.. (Delik v skladbe Všetko ok)
To, čo vo mne vyvolávalo mierne obavy, bol výsledný zvuk. Nie preto, že by som nedôverovala Jožkovi Engererovi. Ale Dobrí chlapci boli vždy moderní chlapci, takí, ktorým nechýbala odvaha experimentovať. A v domácom prostredí to nemusí vždy dopadnúť dobre. Aj v albumových ukážkach bolo možné zachytiť niekoľko súčasných trendov, bola som preto zvedavá, ako to bude znieť vo výsledku. Nakoniec Všetko OK. Supa, Delik a Jozef Engerer kráčajú s dobou, ale o prvom pláne, nevkuse či otravnosti nemožno hovoriť. Navyše, produkcie na tomto albume sú veľmi rozmanité, málokto by povedal, že pochádzajú od jedného človeka. A tak si prídete na svoje, ak máte radi jemné gitarovky, tvrdý rock, rómsku muziku aj mainstreamový hip-hop. Stačí sa započúvať a vybrať si.
