Umelej inteligencii sa podarilo poraziť človeka v hre Go. Pred rokom a pol niečo nepredstaviteľné je dnes realita. Človek už ani v Go nemá šancu vyhrať nad strojom.
Do minulého roku sa počítač nedokázal ani len priblížiť tým najlepším hráčom. Ale použitie umelých neurónových sietí a strojového učenia všetko zmenilo. Exhibičné stretnutie juhokórejského profesionála v Go s počítačom v marci 2016 bolo zrejme naposledy, keď človek dokázal vyhrať.
Netiketa_FM: Umelá inteligencia a staroveká hra Go
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Porazenie človeka počítačom v Go je vysnívaná méta vo výskume umelej inteligencie. Go je najkomplexnejšia ľudská hra a jej zdolanie počítačom sa neočakávalo ešte najbližších 10-15 rokov. V tejto oblasti však momentálne vďaka umelej inteligencii prebieha obrovská revolúcia.
Go hrá v Ázii asi 300 miliónov ľudí, je to významná časť čínskeho kultúrneho dedičstva. Hra sa spomína už pred štyrmi tisícmi rokov. V čínskom staroveku sa Go považovalo za jedno zo štyroch umení, ktoré by mal civilizovaný človek ovládať.
Go je hra rovnováhy a vyjednávania. Keď chcete všetko, dostanete nič. Vytvoriť nerovnováhu nefunguje, je to dlhodobo neudržateľná stratégia. Ideálne je vyhrať nad súperom o malý rozdiel.
Go sa hrá na ploche 19x19 herných bodov a počet možných herných stavov je väčší ako počet atómov v univerze. Existujú kalkulácie, že aj keby bola celá Zem premenená na dokonale efektívne výpočtové jadro, ani vtedy by to klasickým spôsobom – brute force – nešlo vypočítať.
Go je veľmi obmedzená doména, v ktorej sa sústreďuje veľa ľudskej pozornosti už tisícky rokov. Má svoju históriu, má svojich majstrov, má svoju ligu, v Japonsku existuje profesionálna trieda hráčov už celé stáročia. Go je jazyk stratégie, ktorá má v sebe množstvo nuáns a treba do nej zapojiť aj ľudskú intuíciu. Aj preto bolo Go tak dlho nezdolateľné pre umelú inteligenciu.
Tento prelom si vyžadoval úplne iný prístup, ako keď počítač v roku 1996 porazil šachového veľmajstra. Vývojári v IBM a Deep Blue vtedy vytvorili superpočítač, ktorý prepočítaval všetky možné variácie. Pri šachu je to možné, lebo počet možných ťahov na jednu hru je oveľa nižší.
Prekonanie Go si vyžadovalo úplne iný prístup. Ten bol možný použitím umelých neurónových sietí a strojového učenia, čo je aktuálna revolúcia v IT svete.
Program bolo treba natrénovať na dátach z veľkého množstva predošlých hier, aby potom generoval ďalšie ťahy. Nič nie je predprogramované ako kedysi, softvér prichádza s vlastnými nápadmi a novými ťahmi, z ktorých sa aj svetoví hráči môžu učiť.
A v tom je tá revolúcia: 4000 rokov kolaboratívneho ľudského výskumu v určitej obmedzenej oblasti odrazu prekoná počítač. Program sám dokáže niečo, na čo doteraz nemysleli milióny hráčov, z ktorých sa každý pokúšal posunúť pochopenie tohto takmer neobmedzeného univerza.
A čo na to náš hosť Pht?
V takejto malej a obmedzenej oblasti môžeme vidieť, aké to bude, keď raz dosiahneme všeobecnú umelú inteligenciu a budeme mať stroj, s ktorým sa bude dať napríklad konverzovať na ľudskej úrovni, a ešte nás dokáže presiahnuť. Všeobecná umelá inteligencia, niečo ako ľudské vedomie, je ešte veľmi ďaleko, ale možno bude mať podobnú dynamiku ako tento stret. Už teraz nerozumieme, ako veľmi sme pozadu pred počítačmi v Go. Sila umelej inteligencie sa v tomto momente už nedá veľmi určiť.
A čo bude ďalej? Pre výskumníkov je zdolanie Go iba test. Ide tu o princíp, ktorý je za tým. Všetky kroky sa teraz analyzujú, aby sa potom generalizovali a použili pri ďalšej, ešte zložitejšej doméne.
