Zdajú sa vám byť nápisy na fotografii milé, plné empatie, vtipu a možno aj starostlivosti? To presne sa Tomášovi Rafovi jednou z fotografií, ktoré zachytávajú príchod utečencov k rakúskej hranici podarilo vyvolať v divákoch a návštevníkoch výstavy Strach z neznámeho. V podstate až neuveriteľný výkon, keďže na fotografii je skupina putujúcich utečencov.
Fotografia vznikla v rámci nedávnej výstavy Strach z neznámeho. Kurátorka Lenka Kukurová vytvorila priestor pre návštevníkov výstavy, aby zaznamenali svoje pocity z vystavovaných diel. A pre mňa sa táto – vizuálne banálna fotografia zaznamenaných pocitov, stala zrazu dôležitejšou ako “ozajstné” diela Tomáša z výstavy Opakovanie.
Áno, centrálnou postavou fotografie, ku ktorej sa odkazy viažu, je postava bosého dieťaťa. Tento jednoduchý detail zrazu dokázal prehlušiť „rétoriku putujúcich teroristov a ohrozujúcich utečencov".
Prejavená empatia a starostlivosť návštevníkov galérie o bosé detské nohy by mohla byť premietaná v parlamentoch strednej a východnej Európy. Tak trochu vyvažuje prevládajúce odmietanie utečencov a celkový strach z utečeneckej témy v týchto krajinách.
Z pohľadu vecí verejných nejde o nič zásadné. Skôr základné. Ale, aspoň že tak.
V rozhovore Tomáš Rafa okrem iného hovorí aj o tom, ako vníma situáciu v krajinách V4 a súčasné vyostrenie situácie v Poľsku. Viac si vypočujte nižšie a o jeho ďalšiu prácu si môžete pozrieť tu: http://your-art.sk/
