Strávime s nimi viac času, než so svojou rodinou či priateľmi, sú to ľudia, s ktorými sme hodení do vody a musíme spoločne plávať. Sú to naši kolegovia v práci.
Výskumy zo západnej Európy ukazujú, že stále menej a menej ľudí má priateľov medzi svojimi kolegami. Nie je ťažké príjsť na to, prečo. Doba, kedy sme mali prácu na celý život, je dávno preč. Do práce chodíme aby sme boli efektívni, a nie si utvárali zväzky s ľuďmi. Dočasnosť a pracovná zaneprázdnenosť je presný opak priateľstva. Ten človek od vedľajšieho stola môže odísť o dva mesiace. Alebo vy môžete odísť. Tak prečo niečo skúšať?
Toto nemusí platiť, ak v práci trávime menej času a máme potom čas na udržiavanie priateľstiev. Ale častokrát to býva naopak: máme veľa práce, a tým pádom málo sociálnych kontaktov. Mark Vernon o tom pekne píše vo svojej knihe Zmysel priateľstva: Logika práce je opačná tej priateľskej – v práci sa snažíme veci dokončiť a naša hodnota je v tom, že vytvárame. Na druhej strane, blízke priateľstvo je neprenosné. Priateľstvo je nezištné a nepredvídateľné. A tento nesúlad vedie častokrát do rozpakov, ako keď vám nedbanlivá práca vášho kolegu sťaží vašu prácu, alebo keď sa odrazu z neho či z nej stane váš šéf.
Veľa výskumov naznačuje, že viac priateľstiev na pracovisku znamená lepšie zdravie a celkovú spokojnosť. To v tomto prípade znamená interagovať aj s ľuďmi, ktorí vám nie sú zrovna príjemní. Aj otravní ľudia vás môžu nejako obohatiť. Mark Vernon píše, ako odišiel z novín a začal pracovať doma. Najprv ho tí, čo nahlas telefonovali vyrušovali, ale nakoniec zistil, že mu vlastne chýbajú. Lebo aj takéto interakcie sú interakciami. Mark si preto prenajíma stôl v coworkingovom centre.
