Písal sa rok 2013, keď 20-ročný chicagský rapper Chance The Rapper vydal mixtape Acid Rap, aby potom prekvapene sledoval, akú pozornosť a tlaky na seba dokázal strhnúť. Debutový album pod veľkým vydavateľstvom by bol správny strategický ťah, no Chance sa rozhodol venovať čas inému projektu, ktorému veril – The Social Experiment.
Tento spoločenský experiment je vlastne 5-členná kapela, ktorej oficiálne velí 21-ročný trubkár Nico Segal a.k.a. Donnie Trumpet. Jeho trúbky si na albume naozaj zapamätáte, mnohí však veria, že za nitky ťahá najmä Chance The Rapper. Ten síce pritiahol projektu všetku pozornosť, no nakoniec počuť jeho vokály len v každej, zhruba druhej skladbe. Nakoľko sa podieľal na ostatných skladbách, zostáva záhadou. Chance je totiž známy aj tým, že narozdiel od svojho spolurodáka z Chicaga, Kanyeho Westa, si na svätožiaru príliš nepotrpí, je to workoholik, ktorého tvorba hudby jednoducho baví, aj keby bol len jej šedou eminenciou. Na jeho sólový album si teda ešte nejaký čas počkáme.
„It’s not so hard to stand up / But it’s just too easy to sit back down.“
Už keď prvýkrát počúvate Surf, je vám jasné, že počúvate výnimočný album. Surf je nenásilná fúzia hip-hopu, soulu a jazzu, no aj napriek príbuznosti týchto žánrov ide o album nepredvídateľný, plný zvláštnych kompozícií. Počas 52 minút „surfujete" naprieč rôznorodými náladami a tešíte sa, že popri Chanceovom rape počujete aj trúbky Donnieho Trumpeta, a ešte viac sa tešíte, že rap ani trúbky nepočuť vo všetkých skladbách, a tak môže album slúžiť svojmu cieľu – príjemne si pri ňom odpočinúť. Kapela s ničím nepreháňa. Ako rapuje Chance The Rapper hneď na začiatku, „Sit with the beat“ – „Usaďte sa s spolu beatom“.
Chanceov rap je vynikajúci, čistý a rokmi vydretý. Nemožno ho napodobniť tak jednoducho ako novodobé recitačky a opakovačky slov a veršov. Na albume Surf tak počujete fúziu novej hudby a starého dobrého, poctivého rapu. Navyše, Chance sa nevyťahuje, Chance nemá problém zdissovať seba samého...
Surf však nemožno zjednodušene označiť za hip-hopový album. Na to je až príliš muzikálny, príliš zvláštny, príliš rôznorodý. Je ale zvláštne sledovať, ako do seba jednotlivé skladby zapadajú, ako sledujú jeden hudobný aj ideologický koncept – a je jedno, či je to zasnená Miracle, funková Slip Side, inštrumentálna Nothing Came To Me, reggaem zaváňajúca Windows, tanečná Go či jemná jednohubka Caretaker. Všetky sú súčasťou jednej jazdy, jedného výletu.
Na albume pravdepodobne prekvapí počet hostí, ktorý sa oficiálne zastavil na čísle 8. Mnohým sa môže zdať takéto číslo ako čistý kalkul, majúci za cieľ prilákať čo najväčšie publikum, pravdou však je, že je to súčasť spoločenského experimentu, mnohí z hostí sa v oficiálnom trackliste vôbec nenáchádzajú, a to sa týka aj tých najväčších mien. Navyše, popri celebritách ako Busta Rhymes, Erykah Badu, Janelle Monae, J. Cole, BJ The Chicago Kid či Jeremih spolupracovali na albume aj malí hudobníci lokálneho významu, z chicagského okolia Chancea i Donnieho. A čo je najpodstatnejšie, hostia zo zvuku albumu nikdy nevybáčajú, ale prirodzene s ním splývajú, pristupujú k nemu s rešpektom a posilňujú pozitívne posolstvo – vážiť si seba aj ostatných a napriek všetkým spoločenským tlakom zostať sám sebou.
„I don’t wanna be cool / I don’t want you to be me / You should just be you.“
Pokiaľ ide o kritiky, teší sa Surf veľkej obľube. Väčšina z kritikov mu dáva plný alebo takmer plný počet bodov. Vyzdvihujú najmä jeho muzikálnosť, tak vzácne spojenú s rapom. Dochádza k všeobecnému konsenzu, že tento spoločenský experiment sa vydaril...
Pustite si Surf, keď budete mať chuť odychovať. Nemali by ste to mať ťažké, napriek jeho kvalite sa totiž voľne nachádza na internete – kapela ho poskytla na voľné stiahnutie. Neočakávane, bez ohlásenia termínu, aby tým ešte viac podčiarkla zvláštnosť a optimizmus tohto experimentu.
