Album týždňa: Paul McCartney - McCartney III

Album týždňa: Paul McCartney - McCartney III

Kto by si bol pomyslel, že rok 2020 ukončíme týmto albumom? Ale začiatkom roka sa ešte všeličo javilo ináč. Rozčarovanie, obavy, hnev ale aj nádej a kreativita. To všetko zachytáva album, ktorý pôvodne nemal vzniknúť, ale je dobre, že sa tak napokon stalo. McCartney III.

Názov by menej zorientovanému poslucháčovi mohol hovoriť, že toto je len tretia sólovka Paula McCartneyho. V skutočnosti je už osemnástou. Prečo teda ten názov? Priezviskom s číslom reaguje na skutočne výnimočné udalosti. Jednotka bola o konci The Beatles a o 70. rokoch. Dvojka ukončila existenciu kapely Wings a vítala roky osemdesiate. A trojka je z pohľadu skeptika o konci života na aký sme boli zvyknutí pred covidom. Optimista v ňom vidí bodku za nie veľmi dobrým rokom. Samotný autor albumu vidí, hrá a spieva jedno i druhé.

„Album som si nahral úplne sám. A môžem vám povedať, že tie štyri mesiace intenzívnej práce boli tým najúžasnejším, čo sa mi tento rok prihodilo, v podstate ma hudba zachránila,“ okomentoval svoju domácu izoláciu v anglickom Sussexe Paul McCartney.

Album pôsobí tak ako vznikol: bezprostredne, prirodzene až prírodne. Skáče si náladou, štýlmi i tempami ako sa mu zachce. Nedá sa povedať, že by mal veľmi hitové ambície, hoci silné hooky nechýbajú. S riffmi má Paul McCartney skôr opačný problém: „Vezmite si Seize the Day, znie ako tesne pred obdobím Wings. Mám si takéto veci radikálne zatrhnúť? Lebo ten refrén, basa, obe znejú veľmi bítlsácky. Ale viete čo? Akonáhle si položíte otázku typu “mám to spraviť?” tak odpoveď je vždy “áno!”. Prijmite to, spravte si radosť,“ hovorí o jednom z momentov albumu Paul McCartney.

Je fascinujúce sledovať s akou eleganciou starne Paul McCartney. Ani tento album nie je len o tom, že budeme rešpektovať legendu, nech nahrá a vydá už čokoľvek. Niektoré piesne albumu doslova dýchajú mladistvým nadšením z harmonicky prekvapivej pasáže či zvukového registra. Ako napríklad skladba Deep Deep Feeling.


Pripravil: Daniel Baláž