Šiesty album Goo newyorských noise rockerov Sonic Youth vyšiel 26. júna 1990, pred tridsiatimi rokmi.
Kultový album Sonic Youth Goo
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Goo je asi najprístupnejší album od Sonic Youth. Pokračuje tam, kde skončil ich prelomový Daydream Nation, a stavia na jeho zvuku ďalej. Goo je aj prvý album vo veľkom vydavateľstve Geffen. Niečo, čo sa vtedy nezávislým kapelám neodpúšťalo. Sonic Youth si však dobre dali pozor, aby nesklamali fanúšikov a hlavne samých seba, a nepodliezli to, čo hrali dovtedy.
Sonic Youth a ich zvuk prirovnávajú ku kráse zo smetiska. Goo je post-punk a noise rock s hlučnými a veľmi efektovanými gitarami, tanečnými rytmami a chytľavými refrénmi. Goo pomohol preniknúť ich hudbe do väčšej pozornosti a dostať sa k väčšiemu množstvu ľudí.
Goo je ich komerčne najúspešnejší album, hovoria o ňom ako o definujúcom albume doby a žánru. Okrem Thurstona Moora sa na ňom do popredia sa dostáva aj basgitaristka Kim Gordon, ktorá do kapely prináša témy odvážnej a silnej ženy.
V piesni Tunic spieva o anorexii a v Kool Thing odpovedá raperovi menom LL Cool J na jeho sexistické reči: I don´t wanna, I don´t think so.
