Kultový album_FM: Le Payaco – Le Payaco

Kultový album_FM: Le Payaco – Le Payaco

Debutový album skupiny Le Payaco vyšiel pred dvadsiatimi rokmi, v decembri 1999.

Vypočujte si, ako naň spomínajú Tomáš Sloboda a Martin Stempel. Prečo vyšiel album na dvakrát? Prečítajte si v článku.

Kultový album - Le Payaco

Bratislavská skupina Le Payaco hrá v takmer nezmenenej zostave od roku 1996. Už od začiatku mali v kapele veľký tvorivý pretlak, na každú skúšku nosili nové a nové pesničky. Popri tom, ako skladali pesničky, oslovovali vydavateľstvá, aby ich vydali. Vtedy bola ešte doba veľkých vydavateľstiev. EMI a BMG im poskytli priestor, nechali ich nahrať pár piesní, ktoré potom vydali na svojich výročných výberovkách. Album im však nechceli vydať. Radšej vydali a potlačili IMT Smile, No Name a Nocadeň, čo bol väčší pop ako Le Payaco.


Le Payaco však začalo hrávať Rádio Ragtime a neskôr dokonca Fun Radio, hlavne Oľga Záblacká, ktorá tu mala program o slovenskej hudbe.

Le Payaco veľa hrávali naživo a skúšali všetky možnosti, ktoré sa v tom čase ponúkali. Chodili hrávať aj do Londýna, kde si ich všimol promotér a ich pieseň sa dostala na výberovku Camden Town Gigs. V Londýne spievali po anglicky, doma skladali pesničky v slovenčine. Keď konečne svitla nádej, že im vyjde album, ozval sa promotér a volal ich znova hrať do Londýna. Kapela stála pred veľkou dilemou. Keďže vydať album bolo dôležitejšie, ostali na Slovensku.

Album im vydal Pavol Bílek, zvláštna postavička na vtedajšej slovenskej scéne. Mal manažérske schopnosti, ale aj dobrý vkus. V tom čase vydal Almost true story od Free Faces. Pochopil, že kapelu treba nechať, nech hrajú tak, ako chcú oni. Predchádzajúce pokusy s veľkými vydavateľstvami totiž dopadli tak, že na výberovky a do playlistov rádií sa vždy dostali tie najnepravdepodobnejšie piesne, ktoré Le Payaco nahrali po svojom, a nie podľa predstáv vydavateľstva.

Le Payaco vtedy neustále prichádzali s novými piesňami. Na albume nakoniec skončili tie najnovšie. Nájdeme tu pieseň MIR99, ktorá vtipne glosuje vtedajšie politické heslá, aj prvého slovenského astronauta, ktorý v tom roku letel do vesmíru. Je tu oslava ich priateľstva v piesni Horská Chata, odľahčená Zabil ma nožom na chleba aj klasika Dobrý večer priatelia. Tá sa takmer nedostala na dosku.

Album im produkoval talentovaný a v tom čase veľmi vyťažený Oskar Rózsa. Keď počul Dobrý večer priatelia, tvrdil, že sa na album nehodí. Dobrý večer je typický „payacovský“ rock n´roll, ostatné piesne na albume znejú modernejšie vďaka použitým štúdiovým postupom. Dobre, že sa nakoniec na album dostala, je to dodnes zrejme ich najznámejšia pieseň. Neodpustili si tu však vtip so zlým začiatkom piesne, ktorá sa rozbehne až na druhý pokus. Album sa nesie v uvoľnenom duchu, počuť, že piesne vznikali ľahko a nahrávali sa v dobrej nálade a priateľskej atmosfére.

Album sa nahrával v štúdiu Soundmaster, na tú dobu špičkovo vybavenom nahrávacom štúdiu v Žiari nad Hronom. Postavil ho hudobný nadšenec Miro Širáň a pozýval sem hrávať vtedajšiu slovenskú muzikantskú špičku. Le Payaco sa do Žiaru nad Hronom vybrali vlakom, lebo nemali inú možnosť. Spolu s nimi cestovala aj aparatúra, ktorú nestíhali vyložiť na stanici z vlaku, tak mal vlak kvôli nim meškanie.


Album sa nahrával v lete 1999 a dokončoval na jeseň. Mal vyjsť v októbri, no vydanie sa  neustále odkladalo kvôli vydavateľovi. Le Payaco už boli nervózni a naštvaní. Nakoniec im vydavateľ poskytol 100 kusov CD, ktoré išli osobne rozniesť do bratislavských obchodov s hudbou. Aj keď bol dopyt po celom Slovensku, na viac im nevyšlo. Vtedy všetko vychádzalo na CD vinyly boli zastarané, kazety už doslúžili a hudba na internete sa ešte nešírila. Keď niečo nebolo na CD, akoby to neexistovalo. Prvý náklad albumu, tých 100 kusov, je dnes celkom rarita. Vyšiel totiž na napálených CD, ktoré sa tvárili ako originálne. Boli veľmi nekvalitne urobené, ešte z nich stekala farba. Vypredali sa však za dva dni. V januári potom prišla dotlač z lisovne, ktorá sa tiež nakoniec vypredala. A potom Pavol Bílek zmizol a už nikdy sa neukázal.

Le Payaco boli v čase vydania albumu známi v Bratislave, ale aj po celom Slovensku. Hrali už na dvoch turné s Hexom. Boli mladí, akurát doštudovali, mali peniaze z koncertov a svet patril im, tak si život patrične užívali. Boli v eufórii a tie roky bola pre nich jedna nekonečná party. Boli to dobré časy, uzatvárajú Tomáš Sloboda a Martin Stempel.

Pripravil: Peter Dolník