Debutový album This is Kevin – Slowly to the Sun vyšiel pred dvadsiatimi rokmi. Jeho tvorca Roman Ferianc mal vtedy 24 rokov. Ako si na toto obdobie spomína?
This is Kevin Kultový album Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Viac o Slowly to the Sun Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prehistória
This is Kevin vznikol začiatkom deväťdesiatych rokov v Poprade ako klasická kapela. Hrali vtedy módny shoegaze. V miestnom rádiu nahrali prvé demo a niektoré piesne z neho sa hrávali aj v bratislavskom Rádiu Ragtime. Kevin sa presťahoval do Bratislavy, kde už vtedy fungovala silná alternatívna bunka ľudí z Popradu a okolia – Galager, Juraj Čurný či Richard Imrich. V kapelovom zložení to nemalo dlhé trvanie a This is Kevin sa vyformoval do novej podoby. V Bratislave vznikli nové, na elektronike postavené skladby. Aj mrazivá a zároveň vrelá Cold Outside But Warm Inside, ktorá je aj na albume Slowly to the Sun. This is Kevin však nebola čisto elektronická hudba, ale kombinácia živých nástrojov, samplov a elektroniky.
Doba
V deväťdesiatych rokoch sa do rádií a médií dostávala aj hudba, ktorá by sa tam dnes dostala len veľmi ťažko. V spoločnosti bol veľký hlad po dlhoročnom odstrihnutí od svetového diania, kedy nám bol dostupný len veľmi oklieštený hudobný výber . Stávali sa preto dnes už nepochopiteľné anomálie. Napríklad keď pieseň Páslo dievča pávy bola istý čas sedemnásta najhranejšia pieseň v slovenských rádiách a This is Kevin najvyššie umiestnená slovenská kapela v tomto rebríčku.
Vo veľkom vydavateľstve
Album Slowly to the Sun vyšiel na jar 1999 vo vydavateľstve EMI. Globálny hudobný trh mala vtedy podelený „veľká päťka“ hudobných vydavateľstiev a EMI bolo jedno z nich. Koncom deväťdesiatych rokov tiež vrcholila éra, kedy hudobný priemysel aj na Slovensku generoval zaujímavé zisky.
Vydanie Slowly to the Sun bol to experiment. Rok predtým tak vyšiel album Trosiek a vo vydavateľstve sa rozhodli podporiť elektronickú hudbu, niečo nové, čo sa ešte nehrávalo v rádiách. Slovenskú pobočku EMI vtedy viedol Jaro Slávik, ktorý Slowly to the Sun veril a presadil ho aj v pražskej centrále. A fungovalo to.
Čo prinášala spolupráca s veľkým vydavateľstvom? Dokázali kapelám zabezpečiť väčšiu podporu ako dnes. Mali rozdelené rozpočty na nahrávanie aj na promo, dokázali kapelu a album kvalitne podporiť. Slowly to the Sun sa tak dostal do nemeckých aj japonských distribúcii. Prišlo však nové Milénium a hudobné trhy začali nástupom nových technológii prudko padať. EMI zrušili slovenskú pobočku a cesta Slowly to the Sun do sveta sa zastavila.
Podarilo sa však dostať videoklip To Pasteur do hudobnej televízie MTV, ktorá bola vtedy pre mnohých Európanov hlavným hudobným médiom. Gladiátor boli možno prvá slovenská kapela, ktorú hrali v MTV, ale také vrelé prijatie v televíznom primetime ako This is Kevin určite nemali.
Technika pred dvadsiatimi rokmi
Pri príležitosti vydania albumu absolvovali koncerty po celom Slovensku – This is Kevin hrali v Košiciach, v Poprade, v bratislavskom Elame a dokonca aj v Prahe. Zladiť živých hudobníkov, sample a elektroniku však bolo technicky aj produkčne náročné, preto koncertov nebolo veľa.
Počítač, na ktorom vznikal Slowly to the Sun, mal Kevin zapožičaný od predajcu počítačov na dobré slovo. Prečo? Nemal peniaze na vlastný. Album programoval na sekvenceroch, ktoré mali výkon a kapacitu ako dnes bežná aplikácia v mobile. Kvôli nedostatku kvalitného vybavenia mixoval album na slúchadlách. Slowly to the Sun bol potom paradoxne nominovaný v dobových anketách aj v kategórii najlepší zvuk. Videoklip k piesni To Pasteur sa vraj renderoval dva týždne. Ale stálo to za to, jeho technickú kvalitu ocenili aj v MTV.
To Pasteur
Prečo bola To Pasteur taká úspešná? Na to už dnes asi nikto nepríde. Je to nezvyčajná pieseň, do bežného rádia pridlhá a málo veselá, nespieva sa v nej, nemá ľahko zapamätateľnú melódiu ani text. Zato ju definuje magický sampel dialógu Daniela Michaeliho a Emílie Vašáryovej z filmu o živote Louisa Pasteura. Aj vďaka nemu si ju budeme pamätať navždy. Hrala sa nielen v Ragtime, ale aj v komerčných rádiách a dokonca tiež v Slovenskom Rozhlase.
Prečo sample ľudoviek?
Ani pretlak tej podivnej umelej folklórnej hudby v podobe dychoviek, ktorými bola masírovaná generácia vyrastajúca v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, neodradil Kevina od hľadania skutočného „odkazu predkov“. So Samom Smetanom sa ponorili do bohatých archívov Slovenského Rozhlasu a hľadali autentické, pôvodné nahrávky naturálnych, neškolených hudobníkov a spevákov. Autenticita je to, čo hľadal This is Kevin na albume Slowly to the Sun.
