Kde bolo, tam bolo, jedného dňa sa vybral mládenec Albert Apozoore, ktorý sa narodil a vyrástol v mestečku Bolgatanga na severných hraniciach Ghany, so svojou dvojstrunovou lutnou kologo na juh do hlavného mesta Akkra, vzdialeného asi 800 kilometrov. Vo svojom rodisku bol hviezdou, lebo na kologo hral od detstva a išlo mu to veľmi dobre. Keď raz trojročný Albert uvidel v kúte izby tento nástroj, ktorý po sebe zanechal jeho starý otec – šaman a ľudový liečiteľ, začal vraj usedavo plakať. Otec mu ho síce nedal, ale vyrobil mu detské kologo, na ktoré začal budúci King Ayisoba hrať a okamžite prestal plakať. Hrával na ňom najčastejšie vtedy, keď pásol kravy v buši. Keď mal šestnásť, chcel začať hrať aj na trhoch, zábavách a pohreboch, ale otec trval na tom, že má najprv dokončiť školu. Albert otca neposlúchol, neskôr sa dokonca vybral na skusy do hlavného mesta. Paradoxne, prvý hit, ktorý nahral a ktorý sa dostal do rádií, sa volal I Want To See You, My Father. Za túto nahrávku získal ocenenie najlepšia skladba roka a najlepšia tradičná skladba roka.
V čase, keď King Ayisoba prišiel do Akkry, stretol sa tu s rôznymi populárnymi urbánnymi hudobnými žánrami – hiphopom, elektronikou, či hiplifom (špeciálna kombinácia hiphopu a štýlu highlife). Dokonca nejaký čas spolupracoval s hudobníkmi, ktorí robili túto muziku. Zdalo sa, že so svojou staromódnou dvojstrunovou lutnou nemá proti takémuto „pokroku“ žiadnu šancu. V roku 2006 vydal prvý album, ktorý sa síce volal Modern Ghanians, no bol plný tradičnej hudby, ktorú si King Ayisoba priniesol so sebou zo severu. „Kráľ“ tvrdí, že túto hudbu zdedil priamo od predkov a že má liečivú silu, lebo pochádza zo zeme a z neba a preto je oveľa mocnejšia ako hudba hraná na elektrických nástrojoch. Nástroj kologo, ktorý King Ayisoba používa, je príbuzný iným griotským lutnám zo západnej Afriky, napríklad lutne ngoni z Mali. Typické pre štýl kologo je aj zámerné menenie polôh hlasu, takže sa niekedy zdá, ako keby tú istú pieseň spievali dvaja rozliční ľudia.
Po tom, ako King Ayisoba vydal postupne tri albumy hlavne na kazetách, určených pre africký trh, sa z ghanskej hudobnej hviezdy stala celoafrická celebrita – chodieval na turné aj do okolitých krajín. Ďalšia etapa jeho hudobnej kariéry sa začala po tom, ako mu v roku 2012 skrížil cestu chlapík menom Arnold De Boer, holandský pankáč, gitarista a člen kapiel The Ex a Zea, ktorý má slabosť pre africkú hudbu. Ten bol „kráľovou“ muzikou taký očarený, že mu sľúbil vybaviť turné po Európe. Získať víza pre obyvateľa Ghany bola riadna fuška, ale nakoniec sa to poradilo. V nasledujúcich rokoch odohral King Ayisoba okolo 130 koncertov v západnej Európe, vrátane úspešného vystúpenia na festivale Roskilde v roku 2013. O rok neskôr mu Arnold De Boer vydal na svojom labeli Makkum Records aj prvý mimoafrický album, ktorý sa volal Wicked Leaders – ten sa v októbri 2014 dostal do prvej dvadsiatky World Music Charts Europe. King Ayisoba sa svojmu objaviteľovi odmenil tým, že ho pozval ako jedného z hostí na svoj nový album 1000 Can Die, ktorý vyšiel v posledný marcový deň roku 2017 vo vychytenom vydavateľstve Glitterbeat.
Arnold De Boer však nie je jediný hosť na albume. V titulnej skladbe 1000 Can Die sa napríklad objavuje legendárny Lee „Scratch“ Perry, s ktorým sa vraj King Ayisoba stretol náhodou na amsterdamskom letisku a hneď si padli do oka. Ďalšími hosťami sú napríklad nigérijský saxofonista Orlando Julius (v skladbe Dapagara), či niekoľko šikovných MCs, ako Wanlow da Kubolor a Big Gad (Africa Needs Africa) alebo Atinbila a Steven Anaho (Anka Yen Tu Kwai). Ak si chcete lepšie predstaviť, ako znie tradičný štýl kologo iba s lutnou a ľudským hlasom, treba si vypočuť pieseň s názvom Grandfather Song. Veľkú silu má aj záverečná pomalá Ndeema, z ktorej priam cítiť liečivú silu. Naopak, jediná skladba, v ktorej kologo chýba, sa volá Wine Lange, a hosťuje v nej Sakuto Yongo s jednostrunovými husľami gonju. Tieto skladby sú príkladom toho, keď tradičné znie ešte modernejšie ako to, čo sa považuje za „moderné“.
Hoci King Ayisoba o sebe rád tvrdí, že si vystačí so svojou archaickou dvojstrunovou lutnou, ktorá je silnejšia ako všetky súčasné hudobné nástroje, na novom albume sa nebráni ani používaniu elektronických zvukov. Tie však nijako neoslabujú, skôr umocňujú celkový dojem z „kráľovej“ muziky a hlasu. Nový album Kinga Ayisobu vyvážene mieša africké korene s európskou produkciou – výsledkom je výbušná zmes, ktorá má šancu získať oveľa väčší okruh poslucháčov ako v minulosti.
„Kráľov“ holandský tútor Arnold De Boer rád spomína na veselú príhodu z prvého turné tohto ghanského šamana po Európe. King Ayisoba bol priam očarený novinkou, ktorú tu videl – že ľudia nekupujú kazety ako v Afrike, ale platne, ba dokonca že platne používajú aj dídžeji v kluboch. Jeho komentár v pidžin English by sa dal preložiť asi takto: „Ľudia v Európe, oni radi mať Veľká kazeta. Myslím si, že tiež musieť urobiť Veľká kazeta.“ Je vysoko pravdepodobné, že Veľká kazeta s názvom 1000 Can Die bude baviť a zároveň liečiť obyvateľov Európy (a hádam aj Afriky) ešte poriadne dlho.
