Pál Závada opäť raz píše o svojom rodnom meste Tótkomlós a jeho okolí, ako to robil už predtým.
Venoval sa téme, ktorá je azda nevyčerpateľná. Malá komunita obyvateľov maďarskej dediny obývanej Slovákmi sa blíži k veľkej búrke dejín. Žijú tu Slováci, Maďari aj Židia a každý z nich prežíva tieto roky iným spôsobom. Pripomína šokujúce historické udalosti, na ktoré by bolo dobré zabudnúť... aby sa nikdy nestali. To však už nie je možné.
Veľa k tomu prispievajú fotografie. Mnohokrát som nad nimi sedel celé minúty a pozeral sa na tváre a oblečenie tých, ktorí kedysi žili. Snažil som sa rozlúštiť ich radosti, prežívať ich smútok. Popri smútku bola nádej a šťastie tejto chvíle. Život bol živý, chcel prežiť túto hrôzu. A zabudnúť. Kniha je autentickým, silným historickým obrazom. Fotografické dokumenty z vojny, spomienky tých, ktorí boli prítomní ako vojaci, sa vynikajúco prelínajú s rozprávaním.
Postavy v knihe prežívali svoje životy zmietané vojnovými peripetiami. Práve oni boli odvedení na nútené práce, odvedení do armády. Dezertéri, utečenci, obete a páchatelia boli obyčajní ľudia, ktorí nemohli zmeniť chod dejín vtedy ani tam.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok po 9:30. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu.
