Už niekoľko desaťročí je jednou z najzaujímavejších postáv svetovej popovej i experimentálnej hudby.
Slávu si užil už ako člen populárnych The Walker Brothers a úspešný bol aj ako sólista. Koncom 60. rokov mu začal byť svet popmusic príliš tesný, venoval sa ťažším témam, pričom jeho piesne pripomínali čoraz viac vážnu než populárnu hudbu. Toto obdobie vyvrcholilo dvojicou albumov Scott 3 a 4, ktoré hoci patria k tomu najlepšiemu čo kedy svet popmusic ponúkol, nepredávali sa tak dobre ako by si Walker prial. Začal experimentovať, z romantika sa stal fanúšik i lovec démonov (a prapodivných zvukov) v jednom, popri tom si sporadicky odskočil k niekomu do štúdia ako producent (napr. k Bat For Lashes a Pulp). Jeho štrnástym je album Bish Bosch (4AD/Wegart) v koprodukcii Petra Walsha, ktorý sa podieľal aj na predošlých dvoch Walkerovych albumoch a v minulosti pomáhal na svet napr. Heaven 17, Petrovi Gabrielovi, Simple minds a dokonca i Alphaville. Walker novinkou Bish Bosch zavŕšil trilógiu (predchádzali mu Tilt z roku 1995 a The Drift z roku 2006) takže namieste je už teraz veľká zvedavosť kam sa umelec poberie nabudúce.
Dnes pri príležitosti vydania albumu Bish Bosch 120 minút hudby Scotta Walkera, staršej, najnovšej (album vyšiel pred necelým týždňom), okorenenej niekoľkými coververziami (David Bowie, ex-Cocteau Twins Simon Raymonde.) Walkerovu hudbu majú radi Radiohead, Goldfrapp, Johnny Marr, Damon Albarn, Sting a mnoho ďalších, a ak ju ešte nepoznáte, je dosť pravdepodobné, že si ju obľúbite tiež.
