Už to bude tridsať rokov, čo The Cure vydali Disintegration – jeden z najlepších albumov ich dlhoročnej histórie.
Kultový album: The Cure – Disintegration
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Niekedy v polovici osemdesiatych rokov začali byť veselé pesničky o smutných veciach kapely The Cure stále viac populárne. To však bolo proti presvedčeniu kapely, najmä speváka Roberta Smitha.
Rozhodli sa preto vrátiť ku gotickému zvuku svojich raných albumov ako Faith a Pornography. The Cure sa na albume Disintegration vracajú na svoju temnú stranu.
Robert Smith vtedy trpel depresiami z popularity, ale aj tým, že sa blížil k tridsiatke. Myslel si, že po tridsiatke už nikto originálnu hudbu nedokáže zložiť. Disintegration je depresívny album aj preto, že sa mu pod rukami začala rozpadať kapela, ktorá dovtedy trinásť rokov fungovala ako rodina.
Na Disintegration počuť typický zvuk gitár, tentoraz posilnený syntezátormi. Disintegration je ukážková jesenná hudba – melancholické gitary, pohrebné synťáky a rezignovaný spev. Okrem depresívnych piesní ako Prayers for rain je na Disintegration aj veľa nezabudnuteľných singlov – Lovesong, Pictures of you, Fascination Street či Lullaby.
The Cure mali v roku 1989 po krk popularity, preto nahrali album, ktorý mal byť iný, zvukovo náročnejší. Ich zámer im však nevyšiel. The Cure boli odrazu všade – v televízii aj na svetovom turné. Robert Smith popularitu nezvládol a zrútil sa. Disintegration je najpredávanejší album v ich bohatej diskografii a jeden z najlepších, aký kedy nahrali.
Vyšiel v máji 1989 na značke Fiction.
