Hrajú a spievajú svoje názory a postoje, upozorňujú na to, čo sa deje ženám a čo prežívajú v spoločnosti. Niekedy popisujú svoje skúsenosti, niekedy samplujú výpovede iných. Niektoré posolstvá sú radikálne, iné zas umelecké. Kto sú najvýraznejšie ženské hudobníčky a autorky súčasnosti?
Hudobníčky, ktoré bojujú za práva žien
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Keď sa pozrieme do histórie, nenájdeme ženu – skladateľku klasickej hudby. V 20. storočí nájdeme šansoniérky či kabaretné speváčky, aj keď talentované, tak skryté v tieni mužov. Ale aj výnimky ako Edith Piaf, Nina Simone či Aretha Franklin.
Hudobný priestor začali naplno ovládať silné autorky a hudobníčky až v 90. rokoch minulého storočia: Madonna, Bjork, Alanis Morissete či PJ Harvey. Súvisí to so zabezpečením ľudských a občianskych práv v západnom svete – ženy majú volebné právo a prístup k povolaniam a zdrojom, ktoré boli dovtedy vyhradené iba pre mužov. Môžu sa realizovať, môžu sa rozhodovať o svojom tele a môžu sa tak zaoberať rôznymi otázkami sexuality a rodu. A to sa odráža aj v hudbe.
Už Kurt Cobain hovoril, že ženy sú jedinou nádejou pre rock´n´roll. Aj jeho manželka Courtney Love v kapele Hole. Obaja boli ovplyvnení hnutím Riot grrrlz, americkými punkovými kapelami, ktoré šírili progresívne politické myšlienky a hrali hlučný a emotívny garážový punk. Dovtedy boli ženy v rockovej hudbe zobrazované ako objekty mužskej dominancie. Česť výnimkám ako Velvet Underground, Sonic Youth či Pixies.
V dnešných dňoch toto hnutie opäť ožíva, lebo dôležitá kapela Bikini Kill chystá comeback. (Vedeli ste, že Kathleen Hanna z Bikini Kill mala aj kapelu Le Tigre? Nie? Pozrite si dokument The Punk Singer).
Ženský pohľad na svet do pop music priniesla Kate Bush. Jej debut The Kick Inside z roku 1978 je podľa mnohých najlepší debut všetkých čias. Kate Bush bola obrovský talent a tvrdo na sebe pracovala. Mala rada klasiku a milovala literatúru. Najviac ju poznačil román Wuthering Heights – Búrlivé výšiny od autorky Emily Bronte.
Hudobne a zvukovo je The Kick Inside orignálne dielo. Žiadne experimentátorstvo, ale iný prístup ku skladaniu hudby, vlastný štýl, aký ste u iných nepočuli. Kate Bush pobláznila Veľkú Britániu, ktorú vtedy ovládala abbamánia. A ešte jedna vec – Kate Bush si sama vybrala svoj prvý singel Wuthering Heights. V EMI nesúhlasili, aby bola taká čudná pieseň singlom. Stalo sa niečo podobné ako vo filme Bohemian Rhapsody, keď chceli Queen vydať rovnomenný song ako singel, ale vydavateľstvo nesúhlasilo. Mladá, iba 18 ročná Kate Bush, mala toľko odvahy a sebavedomia, že Wuthering Heights sa nakoniec stal singlom a vyhral hitparády v celej západnej Európe. Kate Bush inšpirovala mnohých a mnohé, k jej odkazu sa hlási napríklad aj St. Vincent. Ak sa niekým inšpirovali Cocteau Twins, tak to bola určite Kate Bush.
Po páde berlínskeho múru sa veľa miestnych hudobníkov a hudobníčok dali na techno a elektronickú hudbu, ktorá ponúkala úplne nové možnosti vyjadrenia. Aj Gudrun Gut z kapely Malaria! Založila vydavateľstvo Monika Enterprise, kde vydáva elektronický pop a experimentálnu hudbu od novej generácie – áno, iba ženských hudobníčok.
Nedávno oslávili dvadsaťročnicu, vydali výberovku a k nej absolvovali turné po európskych mestách. Hrali a prednášali o tom, aké je to byť ženou a robiť elektronickú hudbu.
Elektronická tanečná hudba je dnes ženami paradoxne podvýživená. Pôvodne fungovala ako inkluzívny priestor pre všetkých bez rozdielu, no dnes je skôr doménou mužov. Nina Kravitz či Helena Hauff sú výnimky. Lepšie je na tom experimentálna hudba, medzi najväčšie mená minulého roka patrili Catarina Barbieri či Fatima al Quadiri z Kuvajtu.
Mnohé hudobníčky pracujú s témami ženskej sexuality, pohrávajú sa s identitami a skúšajú normy toho, čo znamená byť ženou, čo sa od nej očakáva, čo sa patrí a čo už nie. Prezentujú vlastnosti, ktoré sa bežne ženám nepripisujú, napádajú normy toho, čo je považované za krásne a provokujú tým, čo má ostať skryté: Fever Ray, Peaches či Amanda Palmer.
Peaches nie je pre útlocitných – šokuje obscénnymi textami, videami a živými vystúpeniami, niektoré z nich nezvláda ani YouTube. Peaches zastupuje neohrozené ženy, ktoré majú akoby mužské vlastnosti. Amanda Palmer sa zase otvára o svojej minulosti. Pôvodne bola striptérka, znásilnili ju a musela ísť na potrat. Je veľmi otvorená, má rada svoje telo a rada ho odhaľuje. Jenny Hval je nórska speváčka, poetka a performerka. Na svojich konceptuálnych albumoch tematizuje severskú mytológiu, ale aj menštruáciu. Hudobne je to náročnejší autorský pop.
Na vrchole mainstreamovej pyramídy sú dnes Janel Monáe či Beyoncé. Ich posolstvá sú jednoduché, ale úderné a fungujú na fanúšikov. Beyoncé káže o silných a nezávislých ženách, ktoré sa chcú uplatniť, byť hrdé a rozvíjať sa. To, čo riešia, sú však problémy prvého sveta.
Pussy Riot boli zatýkané za to, že umeleckými vystúpeniami poukazovali na nerovnoprávne postavenie žien a LGBT osôb v Rusku. Pieseň Bad Girls od M.I.A. je zase namierená proti zákonu, ktorý ženám v Saudskej Arábii zakazoval šoférovať. Našťastie ho minulý rok zrušili.
V slovenskej hudbe nájdeme reflexiu života súčasnej ženy u Katarzie v jej poslednej inkarnácii Antigona. V jemných a skrytých odkazoch aj v sólovom projekte Moniky Midriakovej Leto s Monikou.
Aktuálne zažívame silnú dobu pre ženské hudobníčky a autorky. Sledujeme veľkú variabilitu tém, jazykov, prístupov aj originálnych hudobníčok a autoriek. Čo však neznamená, že by nemohla byť pestrejšia a ženy – hudobníčky, by mohli mať ešte väčší priestor.
