Rádio_FM bolo hrdým partnerom slovenského focusu na Eurosonicu. Aký bol Eurosonic z pohľadu slovenských hudobníkov a hudobníčok? Vypočujte v reportáži.
Eurosonic 2019 - reportáž
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ako vnímal Eurosonic redaktor Peter Dolník? Prečítajte si v článku.
Najväčší a najprestížnejší európsky showcase sa v roku 2019 zameral na českú a slovenskú hudbu. Zo Slovenska sa prihlásilo 130 kapiel a hudobníkov. Eurosonic si vybral 10 slovenských a 10 českých kapiel.
Groningen je sympatické študentské mesto, ktorého ulice patria chodcom a cyklistom. Mesto je dobre vybavené na takýto druh festivalu. Sú tú desiatky priestorov, kde sa dá hrať hudba – od nočných klubov, hudobných barov, koncertných a divadelných sál až po provizórne pódiá na uliciach.
Počas tretieho januárového týždňa v Groningene dominoval slovenský živel. Okrem kapiel prišli zo Slovenska hudobní manažéri, zástupcovia festivalov a novinári, bolo nás tam 120. Spoločná cesta, spoločné ubytovanie a čas strávený podporou slovenských kapiel vytvoril medzi účastníkmi a účastníčkami niečo, o čom sa bude ešte dlho rozprávať a na čom sa bude stavať v budúcnosti.
Najväčší „popík“ od nás boli NVMERI a B-Complex. Ostatné kapely vytŕčali zo všeobecnej predstavy o tom, že najlepšie sa na takýchto festivaloch predáva pop a hip-hop. Všetci sa pripravili zodpovedne a odohrali na výbornú. The Ills odpremiérovali materiál z nového albumu, NVMERI boli uvoľnení a piesne, ktoré odohrali už mnohokrát, si dokázali patrične užiť. Kataríne Málikovej a jej ensemblu pristalo veľké divadelné pódium. Autumnist som videl na krste ich ostatného albumu False Beacon aj na letných festivaloch. V Groningene zahrali nový set a do svojho vystúpenia dali všetko. Ich speváčka, len pätnásťročná Nina, spravila za pol roka obrovský pokrok v pódiovej prezentácii. Radosť pozerať a počúvať! Veľký priestor dostala experimentálna hudba zo Slovenska – Tittingur a ich ohlušujúca a omračujúca techno smršť, divoké freejazzové výboje projektu Thisnis, pomalí doom-sludge metalisti Möbius a hlavne Isama Zing.
Jonatána Pastirčáka nominovalo Rádio_FM ako člena Európskej vysielacej únie. Isama Zing predviedol nadžánrovú elektronickú hudbu, pri ktorej mnohí ostali stáť s otvorenými ústami. Ak sa Isama Zing bude sústrediť na svoju hudobnú kariéru, má veľkú šancu dotiahnuť to do tých správnych svetových kruhov.
Účinkujúcich si vyberal Eurosonic, v ich príprave zohrala veľkú úlohu slovenská exportná agentúra Lala, ktorá pracuje s kapelami a zahraničnými festivalmi počas celého roka. A samozrejme Pohoda festival a Michal Kaščák, ktorý svojimi skúsenosťami a kontaktmi posmeľoval slovenskú výpravu a naháňal zahraničných delegátov do klubov na koncerty.
Showcasové festivaly nie sú o headlineroch a veľkých menách. Priestor tu dostávajú senzácie aktuálnej sezóny a budúce hudobné nádeje. Tentokrát to bol britský raper Octavian či post-punkoví Black Midi. Skutočným headlinerom bola pre mnohých B-Complex, ktorej do setu scratchoval DJ Inso. Na koncertoch sa dalo stretnúť veľa domácich návštevníkov, ktorí sa dali spoznať ľahko – boli to tí najvyšší ľudia v klube, čo stáli rovno pred vami. Ešte jedna sympatická vec: v Groningene chodia na koncerty ľudia všetkých vekových kategórii, nielen mladí.
Súčasťou festivalu bola aj konferencia pre hudobných profesionálov. V kongresovom centre Oosterpoort to vrelo diskusiami na témy ako nevyhorieť a zachovať si duševné zdravie v hudobnom biznise, či o tom, ako (ne)prežijú hudobné časopisy. Veľmi emotívne a srdcervúce to bolo v paneli o hudobnej scéne na Slovensku a v Česku, kde B-Complex a Michal Kaščák vysvetľovali situáciu u nás v minulosti a v súčasnosti.
Kam idete, showcasové festivaly?
Showcasy sú módne a trendy. Je to ďalší spôsob, ako promovať novú hudbu, keďže živé hrania predstavujú aktuálne najlepší zdroj príjmov pre hudobníkov a hudobníčky. Za pár rokov vznikla celá scéna kapiel, ktoré obchádzajú showcasy. Ako ich spoznáte? Každá musí byť jedinečná, originálna, musí spájať nespojiteľné, zaujať a byť pripravená predať sa za každú cenu. Z ich odlišnosti až podivnosti sa však často stáva uniforma.
Dá sa to však aj ináč. Aspoň taký pocit som mal zo slovenských kapiel. Možno je to naša nevýhoda, že sa v takomto konkurenčnom prostredí nevieme predať. Ale spoliehať sa iba na showcase festivaly je ako hľadať životného partnera na diskotéke. Ak máte šťastie, nájdete si známosť na jednu noc, ale nič vážne z toho nebude. Preto mi bolo sympatické, že naše kapely pôsobili, že si prišli hlavne zahrať.
Necítil som sa tam ako na hudobnom veľtrhu, nemal som pocit, že by mi niekto chcel niečo predávať. Ten dôležitý networking a dohody, ktoré niečo zmenia, však prebiehali za zatvorenými dverami na vopred dohodnutých schôdzkach, na ktoré bežný účastník konferencie nemal prístup. Ak ste malý promotér či agent, ktorý sa stará o dve-tri kapely, nie ste pre veľkých hráčov zaujímavý.
Na Eurosonic prišli aj zástupcovia menších, žánrových festivalov, ktorí si našli Thisnis, Möbius, Isama Zinga i Tittingur. A tí ostatní budú určite nasledovať. Lebo my sme potiahli dobre, teraz je rad na nich.
