Calypso Rose je speváčka, ktorá síce v druhej polovici 20 storočia nahrala vyše 20 albumov a zložila stovky piesní, ale pred pár rokmi už o nej nebolo veľa počuť – užívala si zaslúžený dôchodok v New Yorku a liečila rôzne zdravotné problémy. A práve tu ju v roku 2015 navštívil hudobný producent Ivan Durán z Belize a nahovoril ju, aby s ním nahrala nový album – ten potom dal „zremixovať“ chlapíkovi známemu ako Manu Chao. O rok neskôr vyšla nahrávka Far from Home, ktorá spôsobila celosvetovú senzáciu. Na francúzskom trhu získala platinovú platňu, stala sa albumom roka v žánri world music a Calypso Rose dostala cenu za celoživotné dielo na veľtrhu WOMEX. Zdá sa však, že jej dielo sa ešte neuzavrelo, lebo 78-ročná speváčka toto leto vydala ďalší album s názvom So Calypso! Ten obsahuje dvanásť silných piesní, pričom polovica z nich sú obľúbené songy od iných interpretov a zvyšok sú jej vlastné kompozície. Jediná vec, ktorá sa dá producentom nového albumu vytknúť, sú občasné skrátené konce, na ktorých počuť, že Calypso Rose by rada spievala oveľa dlhšie.
Kráľovná kalypso Calypso Rose, vlastným menom Rose McCartha Linda Sandy Lewis, sa narodila v Bethel Village na ostrove Tobago ako jedno z jedenástich detí baptistického kazateľa. Neskôr sa presťahovala na susedný ostrov Trinidad, kde ako pätnásťročná zložila svoju prvú pesničku - ako inak, v štýle kalypso. Kalypso (alebo aj kaiso) sa vyvinulo na konci 19. storočia na niektorých karibských ostrovoch, ale svoje prvé obdobie slávy zožalo v 30. a 40. rokoch 20. storočia, keď speváci z Trinidadu a Tobaga začali koncertovať a nahrávať v USA. Úspešný bol napríklad Wilmoth Houdini, ktorého skladba Black But Sweet sa o pol storočia neskôr dočkala rôznych coververzií a remixov, od Sabres of Paradise až po Shantela. V roku 1945 slávilo úspechy so skladbou Rum & Coca Cola swingové trio Andrew Sisters – v skutočnosti to však bolo tiež iba „upravené“ tridnidadsko-tobažské kalypso od Lorda Invadera. Nová verzia tejto pesničky sa objavuje aj na novom albume kráľovnej kalypso.
Calypso Rose počas svojho účinkovania v hudobnom biznise zažila mnoho zmien a premien, ale vždy sa im dokázala prispôsobiť a pritom zostať verná sama sebe. Na začiatku 60-tych rokov vzniklo ska, ktoré do veľkej miery čerpalo práve z kalypsa – aj samotná Calypso Rose zložila niekoľko ska skladieb. Keď prišlo na rad reggae, účinkovala ako hosť s Bobom Marleym a The Wailers v New Yorku a keď sa objavil štýl soca, dokázala nahrať aj pesničky v tomto novom štýle. Od svojho prvého zahraničného turné v roku 1963, keď vycestovala z Trinidadu a Tobaga na susedné ostrovy Grenada a svätý Tomáš, a vyhrala tam piesňovú súťaž (mimochodom, ako prvá žena v histórii), ukázala neraz svoje skladateľské kvality. Calypso Rose si začala hovoriť „kráľovná kalypso“ na základe toho, že v rokoch 1974-1978 päťkrát po sebe súťaž „Kráľ kalypsa“ – dovtedy tento titul totiž získavali výlučne muži. S chlapmi musela Calypso Rose počas svojho života neraz súťažiť a zväčša v tom bola úspešná. Aj jej vôbec prvá pieseň vraj bola o diskriminácii žien mužmi. Od tých čias dostala za svoju tvorbu množstvo národných aj medzinárodných cien.
Pesničiek zložených v štýle kalypso vznikli počas dvadsiateho storočia tisícky, ale iba niektoré z nich sa do dejín pop-kultúry zapísali viac ako iné. K nim patrila napríklad skladba Shame and Scandal (in the Family), ktorý pôvodne napísal Sir Lancelot ešte v roku 1943 a postupne ju prevzala celá kopa interpretov, od Petra Tosha a Madness až po Ventil RG (Nervózna família). Potom prišli hviezdne časy Harryho Belafonteho a jeho albumu Calypso z roku 1956, ktorý strávil 31 týždňov na vrchole hitparády a ako prvý v histórii popu prekonal hranicu predaja 1 milión platní. Pesničku The Banana Boat Song doteraz kadekto sampluje (naposledy Lil Wayne), no nie všetci vedia, že ju vlastne napísal Lord Burgess z Trinidadu. V roku 1989 získala pieseň Under the Sea z filmu Malá morská víla, takisto zložená v štýle calypso, dokonca Oscara. Calypso Rose si však na svoj nový album vybrala iný nesmrteľný hit – skladbu Montyho Normana s názvom Under The Mango Tree, ktorá mala premiéru v prvom filme o Jamesovi Bondovi z roku 1962.
Ďalšie prevzaté skladby na albume sú napríklad pesnička I Say A Little Prayer od dvojice Burt Bacharach a Hal David, ktorú preslávila Diana Warwick, ale aj notoricky známa pieseň Rivers of Babylon. Tú našinci poznajú hlavne vďaka disco-verzii od nemeckej skupiny Boney M, ale originál ešte v roku 1969 nahrala reggae skupina The Melodians. Text tejto piesne priamo cituje dva biblické žalmy, v ktorých židia nariekajú nad svojím babylonským zajatím. Nová verzia od Calypso Rose sa vracia k pôvodnému náboženskému posolstvu obohatenému o rastafariánske motívy, ale aj moderný zvuk.
Calypso Rose vyrastala v rodine kazateľa a možno aj preto sú jej pesničky nielen o láske, ale aj o dôležitých sociálnych témach – od rodových a rasových neprávostí až po zásadné otázky otroctva, vykorisťovania a chudoby. Osobitné miesto majú v jej repertoári piesne s náboženskou tematikou – okrem spomínaných Rivers of Babylon nájdete na albume napríklad aj optimistické ska s názvom Israel By Bus.
Ďalším motívom nového albumu sú piesne venované „návratu do Afriky“ a hľadaniu vlastných hudobných a kultúrnych koreňov. Sem sa dajú zaradiť skladby Back To Africa, bluesová How Long či záverečná Wah Fu Dance!, ktorú zložila pod vplyvom svojej návštevy Beninu. Na pobreží tohto západoafrického štátu stoja totiž „Dvere, z ktorých niet návratu“, pamätník otrokom, ktorých odvliekli proti ich vôli do Nového sveta. Na ich počesť vznikla aj táto skladba, na ktorej novej verzii (objavila sa už aj na predchádzajúcom albume) hosťuje slávna beninská speváčka Angelique Kidjo. Hoci to bola veľmi smutná kapitola ľudských dejín, bez nej by sme dnes nemali toľko afroamerických hudobných štýlov, vrátane calypso. A bez šťastnej ruky producenta Ivana Durána by neboli ani najnovšie albumy Calypso Rose, ktoré spôsobili, že tento pomaly už zabudnutý hudobný štýl sa opäť dostal do centra pozornosti a Calypso Rose je pre umelcov z Trinidadu a Tobaga vzorom.
