Zvykneme v Rádiu_FM hľadieť skôr dopredu, než sa obzerať, tentoraz však spravíme výnimku dokonca v rýdzo novinkovej rubrike. Albumom týždňa je totiž platňa, ktorou vzdáva Mr Jukes hold svojim všetkým učiteľom a hudobným láskam.
Mr Jukes je alter ego frontmana britskej kapely Bombay Bicycle Club, Jacka Steadmana. Ten sa jedného rána zobudil a zistil, že jeho život nebude kompletný, ak nenahrá album plný funku, soulu, r´n´b a hip-hopu, aké sa hrávali predovšetkým v minulosti. A hoci sme boli zvyknutí na to, ako sa Bombay Bicycle Club menili z albumu na album, je to predsa len do istej miery zvláštny krok od hudobníka, ktorého vždy zaujímala nová, experimentálna stránka tvorby a popri kapele riešil skôr elektroniku.
Album vznikal netradičným spôsobom: najprv nahrávaním zvukov a ruchov netradičných miest – nákladnej lode či šanghajských ulíc – a potom spoznávaním diskoték – nie však tančiarní, ale zbierok starých vinylových platní. Jack Steadman alias Mr Jukes precestoval Ameriku a Áziu, oslovoval preňho zaujímavých ľudí, spoznával ich obľúbenú muziku a pozýval do štúdia na nahrávanie.
O Jackovi sa už predtým vedelo, akú veľkú a na hudbu 60. a 70. rokov bohatú má doma zbierku, v tomto smere nie je duch albumovej novinky veľkým prekvapením. Ani množstvo a typ hostí – BJ The Chicago Kid, Lalah Hathaway, Charles Bradley, De La Soul, Horace Andy, Lianne La Havas – tí všetci sa k Jackovmu retro-soundu hodia.
Nový album Jacka Steadmana je nepochybne možné hodnotiť z viacerých uhlov: baviť sa o tom, či sa podaril, alebo nie, ktoré kúsky viac a ktoré menej, no ako celok predovšetkým otvára zaujímavú otázku – načo sú nám nové a staro znejúce albumy. A ako to už býva, tak, ako je možné album ofrflať s tým, že hudobník, ktorého stredobodom záujmu nikdy nebola čistokrvná komercia, by sa mal snažiť neopakovať a posúvať ďalej, rovnako dobre sa dá ho aj obhájiť s tým, že práve v dnešnej dobe je nám takéto ušľachtilé konzervy starého hudobného sveta treba.
