Začnime v 14. storočí. Veru, až tam siahajú základy toho, čomu môžeme hovoriť islandská hudba. Vtedy známa ako „rímur“ – baladická, špecifickým rýmovaním obdarená forma rozprávania príbehov sa vyvíjala ďalších päť či šesť storočí.
V roku 1966 zažiarila islandská odpoveď na The Beatles, hovorili si Hljómar a o dvadsať rokov neskôr už prišla dobre známa história The Sugarcubes, neskôr HAM a hlavne Sigur Rós.
A dnes si môžu prísť na svoje fanúšikovia najrôznejších hudobných žánrov, ktoré však spája nezameniteľná melancholická atmosféra hudby ostrova. Pre najväčších zberačov výnimočného umenia určite odporúčame mená ako The Vintage Caravan, Svartidaudi, Skálmöld, Zhrine a najmä Sólstafir s ich novým albumom Berdreyminn.
Sólstafir naberajú na sile od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia. Skutočným zlomom v ich kariére bol druhý album z roku 2005 s pôvabným názvom Masterpiece Of Bitterness, ktorý vyšiel na fínskej značke Spinefarm Records.
Najväčšiu slávu a úspech zaznamenali u známeho francúzsko-amerického undergroundového vydavateľstva Season Of Mist – na ňom vyšiel doteraz najúspešnejší počin Ótta, rovnako ako aj novinka Berdreyminn.
Práve nahrávka Ótta z roku 2014 fantastickým spôsobom zhŕňala všetky dovtedajšie poznávacie znaky Sólstafir a zožala úspech u post-metalistov, doommetalistov, gothic-rockových fajnšmekrov, rovnako ako u ľudí, ktorí jednoducho majú radi islandskú atmosféru v hudbe.
Na novinke Berdreyminn nastal čas skúsiť niečo iné a posunúť sa vo svojom umeleckom výraze.
Slovami frontmana Addiho, Sólstafir píšu skladby o láske a smrti a smrti lásky, o úzkostiach a problémoch vo vzťahoch, o ľuďoch, ktorí tak strašne fetujú, že nie sú schopní nikoho ľúbiť – jednoducho a jasne, vonkoncom nejde o veselú hudbu.
Ako sami Sólstafir tvrdia, veselú a šťastnú muziku z duše nenávidia.
Ak by sme si chceli rozdrobiť vplyvy a inšpirácie na novom albume od Sólstafir, určite by sme sa dostali k veľkým menám z 80. a 90. rokov minulého storočia – The Mission, Fields Of The Nephilim, The Sisters Of Mercy.
Sólstafir milujú filmovú hudbu a Ennia Morriconeho. Stále sú pre nich najväčšou inšpiráciou Sigur Rós, stále však zostávajú v srdci sedemnásťročnými fanúšikmi Slayer.
Toto všetko spolu znamená jedinečné hudobné dobrodružstvo, na ktoré sa môžete vydať spolu s charizmatickými Islanďanmi na ich novom albume Berdreyminn.
Sólstafir spievajú v rodnom jazyku a ešte aj v ňom sú niektoré významy ich slov nie úplne jasné a zrejmé. Keď si od nich anglickí novinári vypýtali preklady textov na novom albume Berdreyminn, Sólstafir a ich vydavateľstvo to slušne odmietli.
Cestu do ich umeleckej výpovede si musí nájsť každý sám, neexistujú žiadne skratky.
Sólstafir sú žiarivým príkladom toho, ako sa dokáže v priebehu rokov hudobník z malého ostrova vypracovať na celosvetovo uznávanú veličinu.
Vlastne, rovnako ako Island samotný – až od roku 1944 samostatná krajina, na mnoho rokov neskôr odsúdená na strádanie a život jej obyvateľov v špinavých domoch a ako samotní Sólstafir tvrdia – jedenie hliny.
Dnes vyhľadávaná destinácia a hudobne atraktívne miesto, bez ktorého zástupcov si sotva vieme predstaviť európske letné festivaly.
Ak na nejakom z nich budete mať možnosť vidieť Sólstafir, imidžovo pripomínajúcich šialený mix vikingských bradáčov a hrdinov zo spaghetti westernov, určite si to nenechajte ujsť. Najmä naživo sú úplne fantastickí.
